Zuzana Kronerová: My matky možno robíme niečo nesprávne

Vladimíra Gahérová | 12.03.2017 12:00
Zuzana Kronerová Foto: ,
Herečka Zuzana Kronerová si spoluprácu s českým režisérom Bohdanom Slámom nesmierne pochvaľuje.
Zuzana Kronerová (64) si vo filme Baba z ľadu zahrala postavu matky Hany, ktorá sa rozhodla zobrať život do vlastných rúk a pomyselný štít z ľadu prelomiť. Herečka pri tejto príležitosti prezradila viac o tom, akú záľubu jej film priniesol, ako vníma spoluprácu s českým režisérom Bohdanom Slámom, ale aj to, čo musia matky niekedy urobiť, keď sa ich deťom nechce z domu.

Film Baba z ľadu okrem iného rozpráva aj o prekonaní sa, vystúpení z komfortnej zóny, ktorú sa síce mnohí ľudia boja opustiť, na druhej strane však cítia, že niečo treba v ich živote zmeniť. Prečo je to podľa vás dôležité?
Vystúpiť z komfortnej zóny, z nejakého obranného panciera, ako by som to nazvala inými slovami, nie je dôležité len kvôli sebe. Keď človek z toho panciera vystúpi, začne žiť sám so sebou v harmónii, tak sa zmenia aj jeho vzťahy k ostatným ľuďom. Zrazu budú pravdivé, úprimné, kvalitné. Človek si začne viac uvedomovať sám seba, začne sa mať rád a len vtedy môže mať rád aj druhých. Teraz hovorím ako psychologička amatérka, ale myslím, že preto je to veľmi dôležité. Postava Hany je zakliata vo svojom stereotype, slúži rodine a myslí si, že takto to musí byť, že je spokojná. Nevie o tom, že by mohla žiť inak. Cíti, že niečo nie je v poriadku, že vzťahy so synmi nefungujú. Nevie sa priblížiť svojmu o generáciu mladšiemu potomkovi. Pýta sa ho všeobecné veci ako: Obedoval si? Si teplo oblečený?, ale to nie je dôverná blízkosť, to nie je medzigeneračná komunikácia.

A pritom jej stačil len malý impulz.
Impulzom je v jej prípade stretnutie s niekým, kto je veľmi spontánny, veľmi autentický a privedie ju k tomu, aby sama seba prekonala. Nielen v tom, aby vstúpila do ľadovej vody. Pre jej vnuka sa ten človek stáva mužským vzorom, chlapček sa začína pomaly roztápať a komunikuje, mení sa aj jeho vzťah k babičke. Vďaka oslobodeniu, ktoré ani netuší, že potrebuje, sa tak nakoniec ozdraví aj jej vzťah s rodinou. Je schopná povedať synom: Tak toto nie, milé deti. Aj ja som na vine, zle som vás vychovala. Ten impulz je naozaj veľmi dôležitý moment.

Hana (Zuzana Kronerová), Broňa (Pavel Nový) a... Foto: ASFK
Baba z ľadu Hana (Zuzana Kronerová), Broňa (Pavel Nový) a vnuk Ivánek (Daniel Vízek) v snímke Baba z ľadu.

Hana postupne prechádza vnútorným prerodom. Nie je to jednoduchá postava, no vy ako herečka také postavy ani nevyhľadávate. Aj keď ide o kladné hrdinky, máte rada, ak sa trochu „zašpinia“. Rada svoje postavy akoby lúštite…
Áno, ja to nazývam lúštením tajničky. Keď študujem nejakú postavu, a trebárs aj v divadle, tak ju akoby odhaľujem, lúštim. Je to taká metafora, že pri stvárnení nejakého charakteru treba prihliadať aj na ostatné vzťahy medzi postavami. Vo filme je to podobné, aj keď ten proces je možno trošku skrátený. Naozaj mám rada, keď je postava zložitá, komplikovaná.

Táto postava vám však okrem hereckej výzvy poskytla aj akúsi nadhodnotu. Vďaka filmu Baba z ľadu ste sa otužovaniu začali venovať aj v súkromnom živote. Vnímate to ako vítaný benefit herectva, keď vás úloha takto ovplyvní?
V tomto prípade je to absolútne prínosné. Dokonca až také prínosné, a nechcem sa rúhať ako herečka, že aj keby nebolo filmu, tak som šťastná, že som sa na ten šport dala. Na našom povolaní je krásne to, že tam neexistuje žiaden stereotyp. Že sa človek môže vždy boriť s iným charakterom. Vždy je niekým iným. Okrem otužovania sa môže naučiť aj iné zručnosti. Ja už som aj zvárala, to bol opäť film Bohdana Slámu, jazdila som na traktore… Všeličo. My herci sa naozaj nenudíme. Je to naozaj krásne premenlivé povolanie. Takisto je obohacujúce spoznávať nových ľudí, veľmi rada napríklad hrám vo filmoch našich študentov na VŠMU, samozrejme, bez nároku na honorár. Tak aspoň pozorujem pri práci, ako sa nám rozvíjajú nové talenty.

Trailer k filmu

Režisér Bohdan Sláma sa vo filmoch snaží vyhýbať prvoplánovosti. Skôr akoby viac vnímal prirodzenú absurdnosť života často ústiacu až do tragikomédie. Je aj jeho filmársky prístup dôvodom, prečo s ním tak často spolupracujete?
Bohdan Sláma určite nie je sám, kto má takýto pohľad na svet. Jeho hrdinovia, okrem toho, že riešia svoje problémy, zložité vzťahy, hľadajú šťastie, lásku, prácu, nie sú len dramatickými či miestami tragickými postavami. Sú aj dojímaví a často smiešni. A ako sa stáva aj v živote, keď je situácia zúfalá – musíme sa smiať. Pohľad režiséra a scenáristu Bohdana Slámu je mi veľmi blízky. Samozrejme, že sú aj iní režiséri, napríklad Alice Nellis, ktorá podobne cíti humor aj absurdnosť života, takisto Jan Hřebejk. Sláma však má jednu výhodu, vie písať. Ešte som uňho nenaďabila na scenár, ktorý by nebol dobrý. Preto som hrala vo všetkých jeho filmoch. Je autorským režisérom, je schopný napísať príbeh, a to je obrovská devíza. Má veľké šťastie, že má tento talent. Túto vlastnosť mu určite v dobrom aj mnohí závidia.

Film Baba z ľadu sa nedotýka len staršej generácie, rodičov, ale aj ich potomkov, ktorí ich často berú ako samozrejmosť, aj keď si to sami možno neuvedomujú. V súvislosti s filmom ste spomínali aj pojem kríza rodiny, je to podľa vás jeden z jej dôvodov?
Presne tak. Ale neviem… Asi to robíme my, tí rodičia. Matka je veľmi podstatná. Nakoniec aj Bohdan Sláma povedal, že ho inšpirovali rodičia, to, že mal krásne detstvo. Týmto filmom chcel vlastne vzdať hold aj svojej mame. My matky možno naozaj robíme čosi nesprávne, keď deti chránime povedzme do tej tridsiatky. Asi to nerobí dobrotu. Je to však len čistá teória, ja som neštudovala pedagogiku ani psychológiu, som len rodič, matka, a isteže robím chyby. Tá cesta je možno pustiť dieťa do života a pokúsiť sa nájsť ten balans, byť stále nablízku. Neurobiť to ako Američania.
Jedna moja americká priateľka veľmi obdivovala, že tu na Slovensku niekedy spolu žije až niekoľko generácií, sú tu napríklad aj dvoj-, trojgeneračné rodiny. Považuje to za úžasný prínos. U nich to býva tak: máš 16 či 18, nech sa páči, choď si žiť vlastný život. A potom, najmä ak ide o citlivejších ľudí, z toho môžu vzniknúť tragédie. Súčasným príkladom sú aj rôzne teroristické skupiny či komunity radikálov, ktoré potom vedia takýchto ľudí silno ovplyvniť.
Treba pristupovať individuálne a mať zdravé vzťahy, o veciach treba hovoriť. Ja ako matka mám dve zásady, ale tie som si sama vymyslela: mať svoje deti bezpodmienečne rada a počúvať ich. Neprednášať len monológy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ