Katarzia: Filmári sú ako moja rodina

Slovenská hudobníčka zaujala už debutom Generácia Y (2013), minulý rok vydala tiež mimoriadne úspešný album Agnostika.

Pieseň Kde sa slzy berú je vašou prvou skladbou k filmu. Čo bola najväčšia výzva? Trafiť sa do predstáv tvorcov snímky alebo zhudobniť vlastný subjektívny pocit? Zúročili ste aj vaše vedomosti ako absolventky filmovej scenáristiky a dramaturgie?
Najväčšou výzvou bolo vôbec napísať text pre iný ako môj vlastný projekt v časovom ohraničení. Takisto sa trafiť do predstáv režisérky, ktorú som dovtedy osobne nepoznala, aj keď jej tvorbu áno. Veľmi som sa potešila tomu, že chce so mnou spolupracovať. Aj keď som v tom čase prežívala hektické obdobie, rozhodla som sa, že to stihneme. Filmári sú ako moja rodina. Absolventi filmovej fakulty na VŠMU sa poznajú aj bez toho, aby sa niekedy osobne stretli. Políčko filmárov je tu veľmi malé a ľudia, ktorí sa zaoberajú filmom, sú si v niečom veľmi blízki a podobní. Pochopiť dramaturgiu a filmový scenár – a následne napísať excerpt v podobe pesničkového textu – je pre mňa určite ľahšie a príjemnejšie s vedomosťami zo školy, no netvrdím, že je to pre tvorbu titulných skladieb nevyhnutné.

Čo sa týka textu, na rozdiel od vašej tvorby ste v tejto skladbe akoby "skúpa na slovo“.
Niekedy používam viac slov, inokedy menej. Ide o to, či sa dá povedať to, čo potrebujem, stručne a minimalisticky. Tiež pracujem rapovou formou – neeliminujem spojky a píšem dialógovou formou hovorovej reči. V tomto prípade som chcela, aby bol text dôstojný a metaforickejší. Napriek tomu dúfam, že je jasné, čo visí medzi riadkami.

Keď deti majú deti – z príbehu ste si ako ústredný motív zvolili v piesni práve túto tému. Čím vás oslovila?
Táto linka je vo filme celkom jasná. Matka hlavnej hrdinky Jarky je veľmi mladá a vnútorne ešte matkou byť odmieta. Jarka sa tak v príbehu zahrá na ideálnu rodinu a spolu s postavou Kristiána sa stará o malé bábätká. Už dlhšie som premýšľala o tom, kedy sme ako mladí ľudia pripravení mať deti. Myslím, že ide skôr o mentálnu zrelosť než o vek. V podstate sme všetci deťmi dovtedy, kým sa nám nenarodia vlastné, pretože s nimi prichádza obrovská zodpovednosť. Je síce dobré zostať dieťaťom a zachovať si hravosť navždy, no ako tak pozorujem priateľov s deťmi, niečo sa predsa len zmení.

Iveta Grófová podľa svojich slov nemohla nájsť vhodnejšiu autorku. Cítili ste pred jej dôverou rešpekt?
Iveta je mladá a mimoriadne šikovná žena schopná dotiahnuť svoje vízie do konca. Za to ju nesmierne obdivujem a zároveň ju vnímam ako rovnocenného partnera na spoluprácu. V čase písania textu som bola v Prahe, komunikovali sme na diaľku a rozumeli sme si. Vymenili sme si text asi tri-štyri razy, nahodila som základné akordy a melódiu a s Matejovou (Matej Hlaváč, autor hudby k filmu, pozn. red.) veľkou pomocou sme sa rovno pustili do aranžmánov a produkcie. Hudba sa od počiatočného štádia trochu zmenila a Matej ju obohatil novými harmóniami aj stavbou, zároveň sa snažil splniť Ivetine predstavy. Som rada, že sme to spolu dotiahli do tohto výsledku.

V skladbe môžeme počuť aj vokály speváka Juraja Benetina. Išlo o zámer? Vniesť do celého konceptu chýbajúci "hlas otca“? Pri nahrávaní skladby sa mi podarilo skombinovať tých najlepších muzikantov z celej "československej federácie“ (Vladimír Mikláš: gitara, Marek Minárik: basgitara, Adam Koller: bicie, Ján Šiška: violončelo, pozn. red.). Mám rada živé detaily, na ktorých stojí krása umeleckých diel. Juraj tam nemohol chýbať. Nakoniec tam v skrytej metafore možno má úlohu otca. Vy ste vytvorili titulnú pieseň k filmu, pri videoklipe sa úlohy otočili. O jeho réžiu sa postarala Iveta Grófová, kamery sa chopila Denisa Buranová. Podarilo sa im zachytiť atmosféru vašej skladby? Videoklip sa mi veľmi páči. Ivetina režijná práca a cit na zachytenie prirodzenosti mi vyhovuje a bola som rada, že vybrala tieto konkrétne zábery. Kameramanka Denisa Buranová je pre mňa jeden z najväčších talentov. Za toto video som naozaj vďačná.

V klipe tiež účinkujete. Akú úlohu tam podľa vás skôr prezentujete? Dievča, ktoré musí dospieť príliš skoro, alebo dospelú ženu, ktorá je stále dieťaťom. Dotýka sa vás táto téma aj v osobnom živote?
Som tam v úlohe rozprávačky a vyrastenej kráľovnej fantázie z Nekonečného príbehu. V osobnom živote mám, ako každý, v sebe viacero rovín. Podporujem hlavne hravú rolu dieťaťa, no v krízových situáciách som dospelá. Charakter a vlastnosti ľudí sú zložité a mnohovrstevné, pojmy detskosti a dospelosti je preto ťažké oddeľovať. Dôležité je nebyť vo vyššom veku infantilný a v kľúčových životných situáciách robiť zrelé rozhodnutia.