Majstrovský kus európskeho komiksu

Napokon, jeho vlastné snímky El Topo alebo Svätá hora patria vizuálne k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa nakrútilo na prelome 60. a 70. rokov. V roku 1974 Jodorowského angažovali ako režiséra filmu Duna, ktorý mal vzniknúť podľa kultového sci-fi románu Franka Herberta. Prípravy sa neustále predlžovali a v jednej chvíli bol Jodorowského scenár rozpracovaný na viac ako 14 hodín, takže nakoniec z filmu nič nebolo. Až neskôr ho nakrútil David Lynch.

No Jodorowskému zostalo veľa materiálu na to, aby ho použil ako základ scenára ku komiksovej sérii nazvanej Incal, ktorá v súčasnosti vyšla v českom vydavateľstve Crew v preklade Richarda Podaného.

Kryštál zachráni vesmír
K Incalu prizval Jodorowsky výtvarníka Jeana Girauda, ktorý vystupuje pod menom Moebius, a tak vznikol jeden z najvýraznejších európskych komiksov. Séria neskorších rozvetvených dobrodružstiev, ktoré v 90. rokoch začali siahať aj po vedľajších postavách príbehu, sa začala v roku 1981, keď vyšiel vo Francúzsku prvý diel nazvaný Čierny Incal. V ňom sa zoznámime s hrdinami tohto rozvetveného eposu, so súkromným detektívom Johnom DiFoolom, jeho kamarátom, hovoriacou čajkou menom Deepo, s postkatastro­fickým svetom obrieho Technomesta, v ktorom vystupujú znepriatelené skupiny okolo Technopápeža i mimozemských Bergov. Incal samotný je vlastne kryštál spojený z dvoch častí (Čierneho Incalu a Incalu Svetla), vďaka ktorému sa dá zachrániť vesmír.

Stvoriteľ nového sveta
Jodorowsky sa očividne odmieta pustiť do vysvetľovania detailov a chrlí na nás ďalšie a ďalšie vnútorné previazanosti, narážky alebo mnohoznačné mená. Napríklad dve sestry, ktoré strážia temnú i svetlú stranu Incalu, sa volajú Animah a Tanatah, čo čítame v kóde jungianskej psychoanalýzy ako archetypálny obraz ženy, prípadne smrť. Rovnako meno Johna DiFoola znamená v tarote postavu Blázna, ktorý symbolizuje nový začiatok.

Bohužiaľ, miestami je toto preodkazovanie také zbytočne komplikované, že sa v ňom stráca pôvodný zmysel. Jodorowsky so sebavedomou samozrejmosťou pôsobí ako stvoriteľ nového sveta, v ktorom často ironizuje súčasnosť. Napríklad neustále a odosobnené sledovanie televízie, keď sa v priamom prenose odohráva deštrukcia okolia. Na druhej strane sa stáva – najmä v ďalších častiach Incalu – jeho rozprávanie plytkým. Stáva sa pseudofilozofickým obrazom dosť nelogického a vyšinutého sveta založeného na mixe mnohých existujúcich myšlienkových smerov (od I-ťingu a zenu cez kabalu a tarot až k jungovským archetypom).

Rovnako ako v našom svete
No veľmi dobre to odľahčuje a vyvažuje kresliarske pojatie Moebia – klasika francúzskeho komiksu. Výtvarník dáva niektorým bizarným nápadom scenáristu pevnejší rámec a fixuje ho výraznou vizuálnou predstavou, ktorá by slová mohla sploštiť. Chápem, že popísať v skratke dej prvých šiestich komiksových kníh, ktoré vyšli do roku 1989 a máme ich teraz k dispozícii v jednom zväzku, nie je jednoduché a možno aj zavádzajúce. O to zaujímavejšou je však výzva vstúpiť touto komiksovou formou do sveta, v ktorom síce existujú iné pravidlá, ale sny a podvedomie fungujú rovnako ako v tom našom.