Nulté roky. Subjektívny pohľad

Prostredníctvom šesťdesiatky diel od takmer štyridsiatky výtvarníkov všetkých generácií ho predstavuje výstava Nulté roky: Od Priestoru po Beskida v bratislavskom Dome umenia.

Prináša pohľad štyroch kurátorov: Juraja Čarného, Gabriely Garlatyovej, Richarda Gregora a Miry Sikorovej-Putišovej. Všetci štyria absolvovali štúdiá v roku 1999, pracujú ako kurátori a každý z nich už desať rokov skúma dianie na slovenskej výtvarnej scéne. Kritickou reflexiou a najmä prostredníctvom výstav.

Nesnažili sa o vytvorenie objektívneho obrazu. „Ide skôr o subjektívnu výpoveď, čo pre nás bolo relevantné v tomto desaťročí,“ povedal Juraj Čarný. „Nechceli sme bilancovať, ale mali sme pocit, že by bolo zaujímavé stretnúť sa s kolegami a povedať si viaceré názory na jeden problém,“ dodal iniciátor projektu Richard Gregor.

Chlad i vzrušenie
V expozícii nie je priveľa diel, ktoré by diváka nechali chladného a ľahostajného. Hoci sa nájdu aj také, okolo ktorých len prejde. Väčšinou ho umelci nútia pristaviť sa a premýšľať. Pokúsiť sa preniknúť pod povrch. Odkryť autorove pohnútky a myšlienky. Aj dôvody, prečo si zvolil to či ono médium a formu. Občas toho veľa neobjaví. Občas ho dielo a autor strhne nevšedným zážitkom.
Napríklad Dorota Sadovská s experimentálnym videom Zvliekanie z kože a Anjelmi, krehkými obrazmi nahého človeka. Alebo Roman Ondák a jeho Klaustrofóbia. Aj Milan Mikula s inštaláciou Priestor – Klaustrofóbia či Erik Šille veľkým plátnom Tattoo&Tears.

„Snažil som sa vybrať autorov, ktorí boli pre dané desaťročie najvýraznejší a zároveň vybrať umelecké diela, ktoré mali najväčší vplyv na dané obdobie,“ spomenul Juraj Čarný. Aj keď nie vždy bolo možné vybrať dielo, o ktoré mal eminentný záujem.

„Nulté roky sú typické tým, že sa maľba znovu revitalizovala,“ povedala Gabriela Garlatyová. Premeny obrazu mapuje prácami autorov rôznych generácií, učiteľov i žiakov. Od Stana Filku, Vladimíra Popoviča, Júliusa Kollera cez Rudolfa Sikoru a Štefana Baláža až po Viktora Freša. Od neho vybrala obraz – text Čo mi pomohlo, keď…

„Je to podvratné desatoro. Neuvažuje o Bohu, ale vychádza zo seba samého. Je to vlastne terapia, priznanie… Viktor Frešo ma stále zaujíma svojím inovatívnym a hravým prístupom,“ vysvetlila Garlatyová. Princíp obraz ako hra charakterizuje aj tvorbu Erika Bindera. „U neho je zaujímavé to, že nevytvára trvalé diela, ale kresbičky, ktoré vystrihuje a vytvára koláže. Dáva im názvy Nástenka, volá ich Nasťa, ruským menom odkazuje na minulosť, ktorú prepája so súčasnosťou,“ dodala.

Video ako výtvarné umenie
Video Malholand Drajv, evokujúce film Davida Lyncha, je pre Annu Daučíkovú príležitosť pre reflexiu ženskej sexuality. Ilona Németh pracuje s verejným priestorom. Inštalácia Padla! Emöke Vargovej vyvolá úsmev. „Reflektuje situáciu, že ako žena výtvarníčka sa musela naučiť pracovať s vŕtačkou a robiť manuálne práce, ktoré sú ako klišé prisudzované mužom,“ povedala Mira Putišová-Sikorová.

Úsmev zaháňa videoinštalácia Antona Čierneho Hostia (pre Jozefa Tisa). „Ako jeden z mála autentickým spôsobom okomentoval jednu z našich historických otázok, otázku Tisa a slovenského štátu. Pavlína Fichta Čierna zas vytvára videoportréty ľudí, ktorí sú na okraji alebo sa vymykajú z bežného rámca. Oni sú aktérmi videí,“ zdôraznila kurátorka.

„Sochy a objekty dnes nikto nechce, na trhu sa nepredávajú, a tak vznikajú ako voľné umenie. Majú istý stupeň autenticity, pretože nie sú poznačené trhovou motiváciou,“ spomenul Richard Gregor, ktorého výber dokumentuje dianie práve v tejto oblasti výtvarného umenia. Podľa neho sa v nultých rokoch veľa zmenilo: pribudli nové školy, najmä v Bratislave množstvo súkromných galérií a rozvinul sa trh s umením.

Premiéru mala výstava Nulté roky v polovici septembra v Považskej galérii umenia v Žiline. „Mala úspech. Možno aj preto, že vlastne akoby v skratke prináša obraz celého desaťročia,“ povedala Mira Putišová-Sikorová. Tam sa predstavila v kratšej verzii, kvôli priestoru bolo možné vystaviť menej diel a menej autorov. Rozšírená verzia sa teraz sa zaujíma o diváka v Bratislave.
Podtitul Od Priestoru po Beskida obsahuje aj politikum. V toku 1999 vznikla Galéria súčasného umenia Priestor, tento rok odvolali z miesta riaditeľa trnavskej Galérie Jána Koniarka Vladimíra Beskida. Štvorica kurátorov tak upozorňuje na nebezpečenstvo neodborných zásahov do fungovania galérií.

Ako hovoria teórie, z jednej generácie sa dostane do dejín umenia maximálne desať umelcov. Návštevník výstavy, ktorá bude v Dome umenia do 27. januára, môže hľadať tú svoju desiatku.