Viera vo vyslobodenie z betónového sveta

Vlani vyšiel v českom preklade jeho mystikou a tarotovými kartami obostretý komiksový album Incal, ktoré Moebius vytvoril podľa námetu Alexandra Jodorowského. Teraz vychádza asi to najznámejšie a najcitovanejšie dielo európskeho komiksu, nazvané jednoducho – Arzach.

Navždy dospelý

Vydávať klasický francúzsky komiks, ktorý má korene v 70.¤rokoch a navyše má i s pridanými stranami úvodu a niektorými ďalšími kratučkými epizódami necelých 60 strán? Nie je to v dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá sa ženie za všetkým moderným a novým, trochu paradox? No keď sa do Arzacha pozriete, zistíte, že modernita a novosť z neho nevyprchali ani po 35 rokoch. Moebius vytvoril svoje viac-menej bezslovné príhody v rokoch 1975 a 1976 pôvodne pre slávny francúzsky komiksový magazín Métal hurlant. V nich sa objavuje v postapokalyp­tickom svete hrdina menom Arzach, lietajúci na niečom, čo je príbuzné pterodaktylovi. V štyroch krátkych, nemých príbehoch, ktoré sú pomenované Arzach, Harzak, Arzak a Harzakc, sa stáva komiks už navždy dospelým druhom umenia – už nepotrebuje superhrdinov ani otrocky vysvetľovať všetko, čo vidíme. Naopak, Moebius necháva pôsobiť len a len vizuálnu stránku, ktorú povyšuje miestami až k secesne riešenému obrazu s dôkladne ilustrovaným okrajom a ozdobami. Alebo siahne hlbšie k tradičnej maľbe a nadviaže na Pietra Brueghela staršieho či odkáže niektorými kompozíciami a detailmi až k oltárnej maľbe. Otvára sa tu priestor na snívanie – a zároveň na poznávanie seba samého cez mnohé archetypálne prvky.

Sám Moebius to napokon v úvode k celému zväzku charakterizuje takto: „Stanovil som si cieľ – vyjadriť najhlbšiu úroveň vedomia tam, kde už hraničí s nevedomím.“ Intelektuálčina? Skôr podobenstvo, trochu zamotané do sci-fi.

Výtvarný artefakt

O čom sú tieto štyri príbehy? Najmä o ohrození a samote. Svet polovice 70.¤rokov sa v nich veľmi výrazne usadil, so všetkým tým strachom z možnej atómovej vojny. Swingujúce 60.¤roky boli nahradené paranoickými rokmi chladu a odcudzenia. Do nich vstupuje Moebius s prízračnými vidinami, neznámymi a agresívnymi obrami, kostrami dávno mŕtvych zvierat i s postavami, ktoré hľadajú a dúfajú v možné vyslobodenie z betónového, úplne odľudšteného sveta.

Farebne v jeho kresliarskom výraze prevažuje modrá a červená. Aj keď je české vydanie dosť zmenšené oproti originálu a niektoré z kresieb nie sú také výrazné, stále sa je na čo pozerať. Komiksový album sa vďaka Moebiovi stal výtvarným artefaktom alebo originálnou umeleckou publikáciou.

Samotná 4-dielna séria by zabrala len pár listov, preto sa pre francúzske vydanie, z ktorého vychádza i český preklad, rozhodlo doplniť niekoľko ďalších krátkych komiksov alebo i jednotlivých kresieb, ktoré s Arzachovým cyklom súvisia. Najmä pri prvom z nich, krátkom čiernobielom komikse Obchádzka z roku 1973, môžeme porovnávať, ako intenzívne a pritom logicky zmenil Moebius svoj výtvarný výraz.

Unesený Ridley Scott

Moebius zostává originálnou a nezameniteľnou postavou výtvarného sveta druhej polovice 20.¤storočia. Aj keď je to „len“ vo forme komiksu, ktorú majú dodnes mnohí zafixovanú ako niečo veľmi poklesnuté. Na obhajobu sa dá uviesť napríklad to, že práve Arzach svojím štýlom inšpiroval komiksových aj nekomiksových tvorcov. V českom prostredí napríklad na Moebia veľmi výrazne nadviazal Kája Saudek.

A pokiaľ by niekoho ani to nepresvedčilo, dá sa spomenúť aj filmár ako Ridley Scott, ktorý sa Arzachovým svetom nechal ovplyvniť pri tvorbe slávnej snímky Blade Runner.