Zomrel herec Radoslav Brzobohatý

Matúš Kvasnička, Pravda.sk | 12.09.2012 13:11, aktualizované: 
Radoslav Brzobohatý Foto:
Radoslav Brzobohatý.
Český herec Radoslav Brzobohatý by dnes oslávil 80. narodeniny. Deň pred svojím jubileom však nečakane zomrel. Okolo poludnia mu podľa českých médií zlyhalo srdce. "Ešte včera sme nakrúcali. Odišiel obrovský chlap a veľký herec," citovali české portály herečku Veroniku Freimannovú. S Brzobohatým účinkovala v populárnom seriáli Českej televízie Vyprávěj.

„Bol trpezlivý a pokorný. Keď dlho čakal na záber, pýtala som sa ho, či sa nenudí. On mi povedal: Fero Dibarbora ma naučil, že končiare Vysokých Tatier sú najkrajšie z terasy kaviarne, a tak sedím a kochám sa,“ zaspomínala si na tatranské nakrúcanie filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi režisérka Mariana Čengel-Solčanská. V snímke, ktorá sa do kín dostala pred dvomi rokmi, si Brzobohatý zahral predstaveného kláštora.

„Počas nakrúcania sme mali v hoteli izby vedľa seba. Bol tuhý fajčiar, v noci som sa občas zobudila na to, ako veľmi kašle a hovorila som si: Panebože hádam nám tu neumrie. Naozaj vyzeral, že zdravotne nie je celkom v pohode, napriek tomu bol absolútny profesionál,“ zaspomínala si režisérka, ktorú Brzobohatý prekvapil, už keď kývol na účinkovanie v jej prváckom študentskom filme. Jednoducho sa mu páčil scenár, a tak sa nechal odviezť na Slovensko, kde so študentmi niekoľko dní nakrúcal. Zadarmo.

Manželia Hana Gregorová a Radek Brzobohatý. Foto: Marian Niton
Hana Gregorová a Radek Brzobohatý Manželia Hana Gregorová a Radek Brzobohatý.

Tri najväčšie úspechy
Vrchol Brzobohatého filmovej kariéry prišiel v 60. rokoch v trojici filmov. Tie sám považoval za svoje najväčšie úspechy. V roku 1964 to bola najskôr postava nadporučíka Krála v rekonštrukcii atentátu na Heydricha vo filme Atentát Jiřího Sequensa. Ten ho neskôr obsadil do kriminálky Pěnička a Paraplíčko (1970), ale tiež do zaznávaného seriálu Tridsať prípadov majora Zemana (1974), v ktorom Brzobohatý stvárnil majora Bláhu. „Sequens bol obrovský profesionál, na ktorého sa dnes hádže množstvo špiny, ale málokto už vie, do čoho všetkého bol v súvislosti so seriálom nútený, najmä v prípade časti z roku 1968 – a všetko to odmietol,“ povedal herec vo februári v rozhovore pre Lidové noviny.

Druhou z dôležitých Brzobohatého postáv je sedliak František, ktorý v „kronike premien moravskej dediny po 2. svetovej vojne“ Všichni dobří rodáci (1968) bojuje proti kolektivizácii. Snímku režiséra Vojtěcha Jasného ocenili aj na festivale v Cannes. Treťou významnou úlohou z tohto obdobia je postava námestníka ministra Ludvíka v snímke Karla Kachyňu Ucho. Hereckou partnerkou v tejto minimalistickej dráme plnej strachu, podozrenia a všadeprítomného odpočúvania, ktoré môže osud človeka prevrátiť naruby, bola Jiřina Bohdalová. Snímka, ktorá vykreslila praktiky totalitného režimu, putovala takisto ako Rodáci na dlhé roky do trezora. Tam nakoniec skončil aj seriál F. L. Věk, takisto s Brzobohatým v hlavnej úlohe. Tieto trezorové diela mu potom komplikovali herecké pôsobenie v nasledujúcich rokoch.

Radek Brzobohatý a Katharina Lorenz v jednej zo... Foto: SITA, Horriks
Radek Brzobohatý, Návrat bocianov Radek Brzobohatý a Katharina Lorenz v jednej zo scén slovensko-nemeckého filmu Návrat bocianov.

Potomok námorníkov
Brzobohatý, ktorý sa narodil vo Vrútkach, jeho rodina však pochádzala z Valašského Meziříčí, mal pôvodne nasledovať svojho pradedka, dedka aj otca a mal sa z neho stať moreplavec. Ešte počas strednej školy ho však na jednom zo študentských predstavení videl Ladislav Pešek a odporučil mu, aby si dal prihlášku na DAMU, kam ho aj prijali.

Už počas školy hosťoval v Národnom divadle, nakoniec, takisto na Peškovu radu, nezamieril v roku 1955 na prvú českú scénu, ale do Mestského divadla v Kolíne. „Vtedy mi povedal: Vykašli sa na Národné a choď niekam na oblasť. Tu dostaneš najviac jednu veľkú rolu za dva roky a na tom sa nič nenaučíš, zatiaľ čo v nejakom mimopražskom divadle pôjdeš z roly do roly,“ zaspomínal si Brzobohatý pre Lidové noviny. Neskôr pôsobil v divadlách v Moste či Olomouci a až začiatkom 60. rokov nastúpil najskôr do pražského Divadla S. K. Neumana a potom hral v Divadle na Vinohradoch, kde pôsobil až do konca 90. rokov. Po odchode z Vinohradov si založil vlastné divadlo.

Vo filme debutoval Brzobohatý v roku 1959 v snímke Mstitel režiséra Karla Steklého. „Brzobohatý spočiatku vytváral úlohy drsných mužov, neskôr charakterové úlohy dôstojníkov, lekárov či vedeckých pracovníkov. Predstavoval činorodých a energických mužov, vzbudzujúcich sympatie divákov nielen zjavom, ale aj konaním,“ píše Encyklopédia svetového filmu.

Návrat na miesto činu
Prvou výraznejšou Brzobohatého úlohou v televízii a filme bola hlavná rola v televíznej adaptácii autobiografickej knihy Jacka Londona Cesta řeky k moři (1966). V rovnakom roku zažiaril po boku Jiřiny Bohdalovej v muzikáli Dáma na kolejích. S Bohdalovou, ktorá bola jeho druhou manželkou, bol Brzobohatý ženatý 12 rokov. Opustil ju kvôli slovenskej herečke Hane Gregorovej. Stretli sa začiatkom 80. rokov pri nakrúcaní drámy o pašovaní koní na slovensko-poľskom pohraničí Noční jazdci (1981).

V snímke režiséra Martina Hollého mala pôvodne účinkovať aj Emília Vášáryová, úlohu však zo súkromných dôvodov musela odmietnuť. Na spoluprácu s Brzobohatým tak nemala šťastie. Obaja účinkovali napríklad v seriáli Alžbetin dvor (1986), pred kamerou sa tu však nestretli. „Je mi to veľmi ľúto, je to veľký smútok. Ako herca som ho nesmierne obdivovala. Na plátne bol jedným z tých naozajstných chlapov. Každá z jeho rolí, ktorú som videla, nesie v sebe zvláštnu nehu, a pritom obrovskú silu a mužnosť, to ma veľmi fascinovalo,“ reagovala na hercovu smrť Vášáryová. „Vraj ho zradilo srdce. Ani sa tomu nečudujem, pretože ho mal naozaj obrovské. Bol to človek s veľkým srdcom, s veľkou dávkou porozumenia a to všetko sa odzrkadľovalo aj v jeho herectve. Bol to neskutočne skromný, milý a láskavý človek, veľmi som si ho vážila.“

Brzobohatý, ktorý mal z prvého manželstva s Jaroslavou Kolářovou dcéru Radanu a s Hanou Gregorovou syna Ondřeja, úspešného hudobníka, sa naposledy v kinách objavil tento rok v trpkej komédii Jiřího Stracha Vrásky z lásky, v ktorej sa po niekoľkých desaťročiach pred kamerou opäť stretol s Jiřinou Bohdalovou. „Jednu scénu Vrásek z lásky sme nakrúcali vo dvore malostranského domu. Keď tam Radek vošiel, rozhliadol sa a vzdychol si: Ako sa ten život uzatvára. Tu som nakrúcal so Steklým svoj prvý film Mstitel. A teraz tu s tebou po päťdesiatich rokoch točím svoj posledný,“ povedal portálu idnes.cz Jiří Strach.

Výber z filmografie:

2004 Zostane to medzi nami
2003 Pokrvné vzťahy
2001 O ztracené lásce (TV seriál)
1999 Návrat ztraceného ráje
1997 Nejasná správa o konci sveta
1994 Konec velkých prázdnin (TV seriál)
1993 Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek (TV seriál)
1992 Hříchy pro pátera Knoxe (TV seriál)
1989 Dobrodružství kriminalistiky (TV seriál)
1988 Cirkus Humberto (TV seriál)
1987 Anděl svádí ďábla
1986 Alžbetin dvor (TV seriál)
Zkrocení zlého muže
1985 Černá země (TV seriál)
Skalpel, prosím
1984 Komediant
Noc smaragdového měsíce
1982 Sněženky a machři
1981 Noční jazdci
1980 Hra o královnu
1979 Božská Ema
1978 Princ a Večernice
1977 Jak zničit vlastní mužstvo (TV film)
1976 Běž, ať ti neuteče
1974 Deň, ktorý neumrie
30 případů majora Zemana (TV seriál)
1973 Okno ještě svítí (TV film)
1970 Ucho
1968 Hříšní lidé města pražského (TV seriál)
Všichni dobří rodáci
1967 Dům ztracených duší
Lucerna (TV film)
1966 Dáma na kolejích
1964 Atentát
Skok do tmy
1961 Kohout plaší smrt
1960 Bílá spona
Pochodně
1959 Mstitel

Zdroj: CSFD.CZ