Britto dal výjazdovej skupine zoznam s názvami firiem, ich adresami a presnými sumami, aké mali vymáhať. Tie boli nastavené tak, aby podnik nezruinovali a aby podnikateľ peniaze radšej oželel, než aby kvôli nim riskoval zničenie celej firmy, svoj život alebo zdravie rodiny.
Na rodinu však nezaútočili ani raz. Bola to súčasť nepísaného kódexu cti. Na ten sa tu dbalo. Kto ho porušil, ten sa považoval za slabého, za odpadlíka, obyčajného kriminálnika, nie za zločineckú elitu.
Na druhej strane – česť tu fungovala rovnako ako kdekoľvek inde. Keď išlo naozaj do tuhého, opúšťala sa ako prvá. Udržali si ju len tí najtvrdší. Takí potom mali najväčší rešpekt. Stávali sa z nich kapitáni alebo bosovia; ľudia extrémne pevnej vôle, vnútornej integrity a zločineckej cti.
Vojtech sa nemohol ubrániť tomu, aby ich neobdivoval. Ich slovo platilo. Vo svojej mocenskej sfére boli niečo ako králi. Aj sa tak správali. Na jednej strane agresívne, arogantne a s totálnou dominanciou, na druhej s potrebnou zodpovednosťou. Bez nej by na svojich postoch dlho nevydržali. Museli predsa ovládať celé skupiny slúžiacich. Často ľudí s nedobrými návykmi, nekontrolovateľne agresívnych, pôžitkárskych, chamtivých, bezcharakterných. Zrada na nich číhala za každým rohom.
Britto sa takým stával. Dávno boli preč časy, keď sa bez dôvodu pobil alebo vyhľadával konflikty. Čím bol mocnejší, tým menej vyčnieval. Objavoval sa síce všade, kontroloval všetko, no sám rozhodoval, kedy zostane v pozadí a kedy sa prejaví. To bol jeden zo znakov naozaj mocných. Mohli sa zjaviť kdekoľvek, a zároveň neboli nikde; poznali ich všetci, a nikto. Splynuli s ulicou, stali sa jej súčasťou; súčasťou kulís, na ktorých sa odohrával denný a nočný život mesta.
Pri vyberaní „percent“ Britto zväčša nebol prítomný. Ani nebolo treba, nebývali s tým problémy. Britto sa osobne zúčastňoval len dôležitejších akcií. Napríklad nočných jázd za mesto, kde sa na prázdnych parkoviskách stretali s Albáncami a nakupovali od nich sivý prášok vo vrecúškach. Bol to heroín, Vojtechovi to došlo, až keď sa z prvého takéhoto nákupu viezli naspäť do mesta. Štyri štvrťkilové vrecká. Ich cenu nepoznal. S Albáncami komunikovali len Britto a Laba, ostatní akciu istili s pripravenými zbraňami, ktoré držali tak, aby ich nebolo vidieť. Aj Albánci ich držali podobne. Nik ich nemusel ukrývať, no zvyk bol zvyk.
V Petržalke sa heroín rozviezol spracovateľom, ktorí ho zriedili. Pripravené dávky sa potom cez dílerov predali s trojnásobným, niekedy aj štvornásobným ziskom. Aspoň tak to povedal Laba. Vojtech si to neoveroval. Obchod s drogami nepovažoval za svoju starosť. Cítil, že je to priveľmi nebezpečné na to, aby tam strkal nos. Pomáhal pri nákupe, rozvážaní drogy a vyberaní tržby od dílerov, tým sa to preňho končilo.
Medzi panelákmi občas vídaval produkty ich biznisu. Mladých vychudnutých narkomanov v rauši alebo v absťáku. Oboje ho znechucovalo. Chalani, ktorí by mali byť na vrchole síl, boli len kostnaté roztrasené trosky. Prechádzali zo stavov apatie do výbuchov agresivity a naspäť do slabošského zúfalstva. Nedospelé dievčatá so skleným pohľadom na ulici často predávali svoje zatiaľ obstojné telá, nesúce však už prvé známky rýchleho rozpadu. Nepripomínali ľudí, boli to bezduché automaty na ich zárobok.
„Však si to nemusia kupovať. Kto ich núti, aby si šľahli? Nikto!“ tvrdil po každom roznášaní drog Bobo. Vojtechovi sa zdalo, že je to spôsob jeho obrany; štít, aký si naschvál vytvoril, aby dokázal fungovať. Alebo mu to bolo naozaj jedno, pri chalanoch si nemohol byť istý.
Jozef Karika - V tieni mafie
Drsný a zároveň dojímavý mafiánsky román o úpadku jednej celej generácie. Autor so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Jozef Karika umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií. V románe so šokujúcou otvorenosťou opisuje bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry.
Vydá 24. februára Ikar
