Verejná rozlúčka s Vladimírom Kompánkom

Kľúčová osobnosť Skupiny Mikulaša Galandu, akademický sochár, maliar a ilustrátor Vladimír Kompánek zomrel 20. januára po krátkej a ťažkej chorobe. Vo štvrtok 27. januára sa s umelcom, ktorý by sa v októbri dožil 84 rokov, rozlúči kultúrna verejnosť.

27.01.2011 10:00
Vladimír Kompánek: Ľudia s koníkom Foto:
Vladimír Kompánek: Ľudia s koníkom
debata

V roku 1957 Galandovci odmietli dogmy socialistického realizmu, manifestovali poctu slovenskej moderne a prihlásili sa k dobovému prežívaniu „súčasníka atómového veku“. Takto vyprofilovaná tvorba skupiny, do ktorej okrem Kompánka patrí aj dielo Milana Paštéku, Andreja Rudavského, Milana Laluhu, Andreja Barčíka, Pavla Tótha či Rudolfa Krivoša – sa stala rodinným striebrom výtvarnej kultúry Slovenska.

Ťažiskom umeleckej cesty Vladimíra Kompánka bolo bytostné stvárnenie slovenskej krajiny a pôvodnej kultúry. Ľudovú tradíciu monumentálne vyjadril v slávnych archetypálnych sochách z dreva. Komorná tvorba umelca sa pretavila do pôsobivých plastík a maľby. Dvakrát reprezentoval Československo na Bienále v Benátkach, na Expo '67 v Montreale a Expo ´70 v Osake. Koncom 60. rokoch mu vo Viedni udelili prestížnu Cenu Gottfrieda von Herdera.

Nesúhlas s okupáciou Československa v roku 1968, ale aj s ideologickou aroganciou normalizácie pre Galandovcov vyústil do oficiálneho zákazu vystavovať.

Svoj odvážny občiansky a umelecký postoj Vladimír Kompánek v historických zmenách nezradil. „Možno nám veľký Mikuláš Galanda pošepol, aby sme neminištrovali pri ministerských prahoch a obchádzali si nejakého úradníka, aby nám pripol plechový metál. Túlali sme sa svojím Slovenskom. Túlali sme sa umením všetkých národov. Umenie nepatrí jednej ideológii, jednému monopolu moci a rozhodovania. Umelecký tvar, ak stojí za to, putuje celým ľudstvom a nestarne,“ povedal umelec na jednej z mála prednovembrových vernisáží. Stal sa vtedy signatárom vyhlásenia Niekoľko viet a v novembri 1989 spoluautorom výzvy, ktorá predurčila vznik Verejnosti proti násiliu.

Začiatkom 90. rokov sa postavil na čelo Spolku výtvarníkov Slovenska a bol jeho doživotným čestným predsedom. Podieľal sa na vzniku Ateliéru slovenských umelcov v Cité Internationale des Arts v Paríži. Za pozoruhodný umelecký prínos mu v roku 2002 udelili Cenu Martina Benku, v roku 2003 Cenu M. A. Bazovského. Tvorba Vladimíra Kompánka je zastúpená v prestížnych verejných i súkromných zbierkach doma aj v zahraničí.

Posledná rozlúčka s umelcom je vo štvrtok 27. januára od 14. do 16. h v Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave, kde je vystavená kondolenčná kniha.

debata chyba