Zita na krku a Hoď svišťom - súboj zlého s horším nemá víťaza

Televízie sa sychravú jeseň pokúšajú svojim divákom vykompenzovať vrelým seriálovým humorom. Pondelky na oboch najsilnejších slovenských kanáloch patria novým štúdiovým sitkomom. I keď jeden pomaly stráca dych už v tretej epizóde, pred druhým, ktorý akoby žiaden dych ani nemal, má ešte stále náskok. Zo Zity na krku na Markíze ani jojkárskeho seriálu Hoď svišťom však žiadni Priatelia nebudú.

21.09.2011 15:00
Jozef Vajda, Petra Polnišová, Tomáš Maštalír a... Foto:
Protagonisti seriálu Hoď svišťom
debata

Čo spája oba seriály – rovnako ako 95 percent celosvetovej televíznej tvorby – je idea, že sex nielen dobre predáva, ale je aj mimoriadne vtipný. V horskom hoteli Me&You v seriáli Hoď svišťom náznaky pitoresknej intimity stále udržuje na obzore postava Tomáša Maštalíra, ktorému do postele zablúdi jedna herečka za druhou. Očividne to má po otcovi (hrá ho Jozef Vajda), ktorý predstavuje akéhosi provinčného Dona Juana uloveného do sieťových pančušiek zlatokopky Moniky Hilmerovej.

V markízáckej Zite zohráva úlohu necudného vtipu anestéziológ Ľuboš Kostelný, ktorý vidí sex ešte aj v návode na zostavenie maliarskeho vedra. Ešte o čosi frivolnejšia je však Jana Oľhová v úlohe Zitinej nekonvenčnej a poriadne protivnej matky, ktorá pozoruhodne rada vyslovuje slovo „penis“.

I keď samotnou podstatou polhodinky presýtenej humorom je vykresliť postavy v čo najkrikľavejších farbách, aj tu sa dá rozlišovať medzi akýmsi za vlasy pritiahnutým vkusom a absolútnym zúfalstvom. V prípade „svišťov“ Jozefa Vajdu a Petry Polnišovej, ktorí sa pokúšajú vytvoriť akýsi nový afektovaný dialekt v dcérsko-otcovskom dialógu, ide skôr o tú druhú kategóriu. Nehovoriac o Monike Hilmerovej, ktorej postava zaspala dobrých dvadsať rokov, keď boli ešte hrubozrnné blond vtipy v kurze.

Kvôli základnému ťaháku seriálu Hoď svišťom netreba sledovať jedinú z jeho epizód – všetko naozaj dôležité o seriáli vypovedá už jeho titul. Iste by bolo zaujímavé sledovať tvorivý proces, pri ktorom sa v niečej hlave zrodila táto veta ako najpríťažlivejšia fráza pre generáciu, ktorá si aj z reklamného sloganu na úrovni „díky, Broňa“ dokáže urobiť trvalú súčasť svojho slovníka. Aby sa však seriál dožil aspoň takejto pochybnej slávy, museli by ho vysielať minimálne s frekvenciou spomínanej reklamy. Jeho kostrbatý humor totiž ambície stať sa „kultovým“ mať skutočne nemôže.

Na rozdiel od Zity, tridsiatničky, povaľačky z veľkomesta, má seriál z prostredia tatranského hotela zrejme ambície osloviť aj mimobratislavských divákov. V praxi však toto prostredie viac zosmiešňuje ako oslovuje. Jeho postavy už navyše divák videl tisíckrát – hlúpa blondínka, ktorej srdce puká nad zlomeným nechtom, pobláznená bacuľka obľubujúca úlety ako napríklad „lajblík z Čičmian“, ľahkovážny fešák – športovec a koktavý staromódny poctivec na recepcii. Nie je nič, čím by tieto karikatúry prekvapili.

Zita na krku je o niečo prešpekulovanejšia, i keď ani jej postavy sa nejdú od originality pretrhnúť. Základnou zápletkou je nekonečný boj Zity s právnikom Markom o byt, ktorý mu prenajala, no odmieta ho opustiť. Celkom zaujímavo seriál použil Zuzanu Fialovú, ktorá v úlohe naivnej barmanky konečne ku všeobecnému prospechu šetrí gestá. Aj ostatní herci Zity sú dôvodom, prečo seriál nad Svišťom o dva zinscenované potlesky víťazí – ak vôbec súboj zlého s horším má nejakého víťaza.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba