Ako priznáva zberateľ, nie je to klasická výstava. „Nie sú tu popisky, diela nie sú zoradené podľa jednotlivých kmeňov ani podľa štátov. Ťažké sochy sme nechali na prízemí, ľahšie a menšie sú na poschodí,“ vysvetlil.
„Cieľom výstavy je nájsť seriózneho garanta tejto unikátnej zbierky – či už z prostredia štátnych inštitúcií, alebo medzi súkromnými investormi, mecénmi, sponzormi, zberateľmi,“ povedal Ivan Melicherčík. Už pred piatimi rokmi sa totiž rozhodol darovať kolekciu, rešpektovanú aj v odborných kruhoch. Za ten čas sa na Slovensku záujemca nenašiel. Záujem však už prejavila Opava, ktorá pripravuje zriadenie galérie afrického umenia. A radi by sa ňou pýšili aj v Belehrade či Lisabone.
„Táto výstava je pre zbierku osudová a rozhodne o tom, či ostane doma, alebo ju – v prípade, že sa jej Slovensko obráti chrbtom – darujem do zahraničia,“ spomenul majiteľ zbierky. Aj keď ide o dar, treba nájsť pre zbierku priestory a starať sa o ňu.
Reprezentanti Opavy prišli aj na vernisáž a opätovne potvrdili, že majú o zbierku eminentný záujem. Dostala by sa tak však do zahraničia. „Na vernisáži ma oslovil aj zástupca jednej energetickej firmy, aj podnikateľ z Francúzska s tým, že v oboch prípadoch by zbierka ostala na Slovensku,“ povedal pre Pravdu Ivan Melicherčík. Spomenul tiež, že o probléme už vie aj minister kultúry, ktorý ho požiadal, aby predložil projekt.
Výstava Duša Afriky bude v devínskonovoveskej starej škole do konca mája. V najlepšom prípade by sa dovtedy mohol Ivan Melicherčík dozvedieť, aký osud čaká jeho vzácnu zbierku afrického kmeňového umenia. A či ostane na Slovenku, alebo poputuje do zahraničia.
