Recenzia: Idiot bez idiota

Krása spasí svet. Túto slávnu vetu vložil Fiodor Michajlovič Dostojevskij v roku 1868 do úst kniežaťa Leva Myškina práve v románe Idiot. No v bratislavskej inscenácii, ktorá vznikla podľa tohto diela ruského klasika, diváka neosloví. Nemá ju kto vypovedať, ani prečo.

06.02.2013 12:00
Idiot Foto:
Lukáš Latinák ako Parfen Semionič Rogožin a Lev Nikolajevič Myškin v podaní Mariána Miezgu v inscenácii Idiot.
debata

Aktuálnu adaptáciu svetoznámej prózy vytvoril Miroslav Krobot na mieru civilnej poetiky divadla Astorka Korzo '90, ktorej "ruské témy“ vždy veľmi pristanú. Umeleckého šéfa pražského Dejvického divadla, uznávaného divadelného režiséra a filmového herca Krobota pozvala Astorka na sklonku uplynulého roku práve pre príbuzné videnie a čítanie bohatého ruského materiálu. Táto "príbuznosť“ – keď je niečo podobné a zároveň o to viac odlišné – priniesla zaujímavú koncepciu, v ktorej sa ideálny "ľudský“ človek Myškin, plný súcitu, dobra a lásky k blížnemu, nedokáže na scéne zmaterializovať.

Je to zámer?

Marián Miezga, ktorý sa v úlohe Idiota nechá viesť režisérom, zvyknutým na rezervovanejšie "nemecké“ herectvo pražskej scény, stráca kontakt s vlastnými slovenskými kolegami. Tí totiž ostali verní prirodzenosti prejavu.

Úspornou mimikou, potláčanou artikuláciou, gestami bez náznaku kniežacej elegancie literárnej predlohy navodzuje Miezga namiesto napätia rozpaky. Hrdina sa stáva neviditeľným, jeho nepresvedčivý obraz oživujú skôr partneri na scéne. Keď sa menia k lepšiemu, aj vtedy, keď v rozhnevanej bezmocnosti pred „idiotizmom“ dobra ľudsky znovu a znovu zlyhávajú.

„Chcel som vytvoriť obraz ideálne krásneho človeka. Myslím, že nič nemôže byť ťažšie – obzvlášť v našej dobe,“ napísal Dostojevskij o svojom románe. Miroslav Krobot sa pokúsil zistiť, či sa obraz takého človeka dá uplatniť o takmer 150 rokov neskôr. „Obzvlášť“ v našej súčasnosti. Výsledkom je, čo zrejme predpokladal – dobro je v podobne osamelej pozícii ako prv a je ešte vzácnejšie, lebo sa stáva neviditeľným. Napriek tomu stále rozčuľuje ľudí svojou bezbrannosťou. Pôda, na ktorej by dobro ešte mohli zachraňovať, takmer vyschla. Jeho nositeľ Myškin sa stráca, bez zvuku a obrazu. V absurdnom divadle plnokrvnými ostávajú temné vášne, bezradnosť, strach, pohŕdanie a nesloboda ľudí, ktorých tak nepresvedčivo miluje.

Ako čítať genetický kód

Autor adaptácie obetoval celý rad postáv Dostojevského knihy, aby na tých desiatich, čo ponechal, postavil životaschopný divadelný kus. Veľkú chuť a presvedčivosť, s akou sa Boris Farkaš vžil do dojemne bezprizorného generála Ivolgina, rovnocenne dopĺňa plastickosť Lukáša Latináka, Róberta Jakaba, Juraja Kemku, aj originálnosť Mariána Labudu ml. Vynikajúcej Anne Šiškovej nadane kontrujú Zuzana Porubjaková a Zuzana Konečná. Nastasia Filippovna Rebeky Polákovej drží emocionálny dej pevne v rukách aj napriek nevyhnutným škrtom, ktoré okresali pôdorys jej postavy.

Rusi samotní pripisujú Dostojevskému, že pomenoval genetický kód Ruska. Hoci ho všetci čítajú, nedokážu ho „prečítať“ a posunúť sa ďalej. V každej generácii tak oživujú modely správania hrdinov, ktorých veľký prozaik prorocky vytvoril. Bezbranných voči pokušeniam, vlastnej biede a malovernosti pri stretnutí s čistým dobrom. Odkaz ruského spisovateľa je však univerzálny. Aj v Bratislave, v Astorke, na repríze Idiota v stredu 6. februára.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Idiot / divadelná adaptácia podľa románu F. M. Dostojevského – Miroslav Krobot / dramaturgia: Andrea Domeová / scéna: Andrej Ďurík / kostýmy: Iva Němcová / hrajú: Marián Miezga, Lukáš Latinák, Rebeka Poláková, Anna Šišková, Boris Farkaš, Marián Labuda ml., Zuzana Porubjaková, Róbert Jakab, Juraj Kemka, Zuzana Konečná / premiéra v Divadle Astorka Korzo '90 24. januára 2013

debata chyba