Toto mu ozaj verím. Iné nie. Režírovať predlohu, ku ktorej nepociťuje dôveru, musí byť martýrium. Sám si ju však vybral. Keď bývalému vedeniu opery povedal áno, zrejme netušil, o koľko barličiek bude musieť svoj výklad oprieť. A ešte menej, ako ho zradia. Polák sa čestne priznal, že operu nevníma cez noty, ale cez text. V niektorých prípadoch to činohercovi vyjde, v iných hrozí debaklom. Gioacchino Rossini je z kategórie druhej.
Nie schematický príbeh a prapôvod postáv v commedii dell´ arte robí sevillského Barbiera nesmrteľným. Geniálny je hudobný rukopis maestra z Pesara, gracióznosť a ohnivosť jeho orchestra, no v prvom rade virtuozita speváckych partov. Z nej sa na premiérach aspoň čosi zablyslo. Hlavne vďaka dvom bratislavským debutom. Jana Kurucová má s Rosinou dostatok skúsenosti z berlínskej Deutsche Oper. A nielen to. Je vyzbrojená skvelou koloratúrnou technikou, jej frázy majú kultúru, slohové cítenie vybrúsenosť. Pokiaľ sa v Rossiniho operách nevyspieva poctivo každá nota a ozdoba, vzniká falzifikát.
Na správnej ceste je aj absolútny debutant (v roli Almavivu aj na scéne SND), lyrický tenorista Juraj Hollý. Vrúcny materiál, muzikálnosť, a najmä štýlovo čistá koloratúra ho predurčujú aj do belcantového terénu. Obe premiéry farebne príjemným a v rozsahu spoľahlivým barytónom odspieval Aleš Jenis (Figaro). Trocha viac virtuozity sa čakalo od Terézie Kružliakovej (Rosina), Otakarovi Kleinovi (Almaviva) zasa chýbala uvoľnenosť tónu a výrazová energia.
Roman Polák a výtvarník Pavel Borák sa pokúsili metódou divadla v divadle maskovať chýbajúci kľúč k rozohratiu samotného príbehu. Navrstvili ešte spoločnosť solventných objednávateľov fiktívneho predstavenia, no výsledok sa minul dobrému vkusu. Rozptyľovanie projekciami, hluk a fyzická akrobacia počas náročných čísel, rušivý dážď (búrka paradoxne bez vody) a zbytočné karikatúry boli v príkrom rozpore s hudobnou poetikou.
Žiaľ, ani dirigent Rastislav Štúr neustrážil to podstatné, čo Rossiniho partitúra skrýva. Detaily ostali nevybrúsené, povestný oheň sa z horiaceho klavíra nepresunul do orchestra, recitatívy paradoxne spomaľovali dej.
Už len otázka, ktorou sa dalo aj začať. Na čo nám bol obohraný Barbier, keď z 39-členného rossiniovského odkazu nepoznáme ani zlomok?
Hodnotenie Pravdy:3 hviezdičky z 5
Gioacchino Rossini: Barbier zo Sevilly / réžia: Roman Polák / dirigent: Rastislav Štúr / scéna: Pavel Borák / kostýmy: Peter Čanecký / premiéry: 8. a 9. februára v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave
