Súčasný riaditeľ Divadla Aréna sa objavil vo vyše stovke filmov a televíznych seriálov a dodnes sa prihovára divákom aj z javiska. V Divadle Aréna dáva priestor predstaveniam, koncertom a počas letných prázdnin deťom, ktoré sa prihlásia do unikátneho projektu Detská univerzita.
Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Po ukončení stavebnej priemyslovky začal študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Divadelnú kariéru odštartoval na doskách Divadla na Korze, od roku 1971 účinkoval na Novej scéne. V rokoch 1976 až 1984 bol hercom Činohry Slovenského národného divadla. Po emigrácii do Nemecka hosťoval v mníchovskom divadle Kammerspiele a na scénach divadiel v Bazileji, Bonne a Hamburgu. Od roku 2002 pôsobí ako riaditeľ Divadla Aréna v Bratislave.
Prvú filmovú úlohu si Kukura zahral v televíznom filme Ivana Balaďu Tri gaštanové kone (1966). O dva roky neskôr sa objavil v poviedkovom filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici (1968). V sedemdesiatych rokoch hral v približne 40 snímkach, ročne stvárnil štyri až šesť postáv. Najznámejšími dielami z tohto obdobia sú Adam Šangala (1972) a Demeterovci (1976) Karola Spišáka, Statky-zmätky (1973) Miloša Pietora, Straty a nálezy (1975) Stanislava Párnického, Stíny horkého léta (1977) Františka Vláčila, Deváté srdce (1978) Juraja Herza či Božská Ema (1979) Jiřího Krejčíka. Po boku herečky Emílie Vášáryovej sa ako majster vo zvádzaní – vikomt de Valmont objavil v televíznej adaptácii románu Nebezpečné známosti (1980) v réžii Miloslava Luthera. Diváci si ho mohli všimnúť aj v rozprávke Martina Hollého Soľ nad zlato (1982).
Po emigrácii sa stal často obsadzovaným hercom i v nemeckých filmoch a seriáloch. V osemdesiatych rokoch si zahral v známom nemeckom seriáli Via Mala, v televíznom filme Miesto činu (1988) a ďalších snímkach.
Po roku 1989 sa Juraj Kukura vrátil späť na Slovensko. Opäť sa začal objavovať v slovenských snímkach. Dodnes však spolupracuje i s nemeckými filmármi, ktorí ho angažovali do populárnych seriálov ako Wolffov revír (1992), V mene zákona (1994), Zámocký hotel Orth (1996), Siska (1998), Klaun (1998) či Helicops (1998). Na začiatku 90. rokov si zahral v ďalšom Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). V roku 2000 sa objavil v známej rozprávke Václava Vorlíčka Sokoliar Tomáš. V nemeckej dráme Posledný vlak (2006) si zahral po boku princa zo Šípovej Ruženky (1990) Gedeona Burkharda. Zatiaľ poslednú filmovú úlohu stvárnil v snímke Máj (2008) F. A. Brabca, ktorá mala v slovenských kinách premiéru v septembri minulého roka.
V súčasnosti Juraj Kukura riadi bratislavské Divadlo Aréna. Ako uviedol v rozhovore pre časopis Profit, Divadlo Aréna zaznamenáva dobu, láme tabu a je v pozitívnom konflikte s mocou. Na jeho doskách stáli v podaní vynikajúcich hercov Tiso, Husák i Traja kamaráti. Súčasne s divadelnými predstaveniami prináša do historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja i koncerty svetoznámych hudobníkov, tanečné predstavenia, tematické nočné programy.
V lete sa Divadlo Aréna mení na Detskú univerzitu, ktorú každoročne absolvuje približne 300 detí. S nápadom vzdelávať týmto netradičným spôsobom prišla Kukurova manželka. Malí študenti chodia dva mesiace na zaujímavé prednášky odborníkov z prestížnych univerzít, navštevujú workshopy, múzeá, galérie, parlament. V roku 2007 mali dokonca možnosť ísť na exkurziu do jadrovej elektrárne v Mochovciach. Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko im zasa sľúbil prehliadku trezorov v NBS. "Vysokoškolské“ diplomy deťom každoročne udeľujú na slávnostnej promócii v aule historickej budovy Univerzity Komenského.
Juraj Kukura tu hrá hlavné postavy v inscenáciách režiséra Martina Čičváka Rodinná slávnosť a Koza alebo Kto je Sylvia. V roku 2004 získal za úlohu Martina v hre Koza alebo Kto je Sylvia? cenu Dosky za najlepší mužský herecký výkon a Cenu Literárneho fondu za najlepší mužský herecký výkon. Najnovšie účinkuje v predstavení Komunizmus.
Juraj Kukura je ženatý a má jedného syna, ktorý vyštudoval prírodné vedy.
Spracované podľa: www.divarena.sk. www.osobnosti.sk, internetová encyklopédia Wikipedia, profit.etrend.sk a www.slovacivosvete.sk.
