Miroslava Kovářová
teoretička súčasného tanca, šéfdramaturgička Baletu SND
Skvelý text Schafferovho Amadea má veľkú výhodu – je stále aktuálny. V živote každého z nás sú chvíle, keď by si mal nastaviť zrkadlo, či už sa vníma ako talentovaný, netalentovaný, úspešný či neúspešný… Táto inscenácia môže byť inšpiráciou. Filmová verzia Amadea je veľmi známa a ľahko sa vybaví pred očami, preto som bola zvedavá, čím osloví divadelné spracovanie. Myslím, že to bola najmä proporčná kombinácia bravúrne zvládnutého herectva, živej interpretácie hudby a čistého výtvarného riešenia priestoru, skrátka, klasicky urobená klasika so všetkým, čo k nej patrí.
Zdena Studenková
herečka, členka Činohry SND
Veľmi ma upútal predovšetkým text tohto predstavenia, ktorý v spojení s hudbou predstavuje niečo skutočne úchvatné. Je pre mňa istou satisfakciou, pretože vyjadruje a formuluje vec, ktorú si málokto uvedomuje. Že svedectvo o dobe zanechávajú ľudia v dejinách iba cez umenie. Tento odkaz si mnoho ľudí napríklad za počítačmi neuvedomuje – a neuvedomuje si ho najmä vláda a tí, ktorí majú prispievať na kultúru. Predstavenie sa mi veľmi páčilo a verím, že ľuďom, ktorí cítia hudbu a majú radi umenie, lebo je to niečo výnimočné, sa bude páčiť tiež.
Rudolf Chmel
literárny vedec a kritik
Zápas talentu s nenávisťou priemerných nie je v tejto inscenácii iba témou umeleckou. Je veľmi časovým mravným posolstvom pre súčasné spoločenské i politické dianie. Tu je zdroj aktuálnosti hry, ktorú Martin Huba nápaditým a sugestívnym inscenačným spôsobom, v prirodzene plynúcom živom jazyku ponúka divákovi, aby viedol nikdy sa nekončiaci vnútorný dialóg so sebou i so svetom. Zápas, ktorý sa odohráva na javisku, je totiž večný, sizyfovský. Inscenácia hry by mohla patriť k vrcholom sezóny.
Karol Weisslechner
rektor Vysokej školy výtvarných umení
Nové naštudovanie divadelnej hry Amadeus pod režijným vedením Martina Hubu nemá podľa mňa ľahkú pozíciu – nedá nám neporovnávať ju s výborným filmovým spracovaním Miloša Formana. Mňa inscenácia oslovila najmä výtvarným stvárnením. Scénograf Jozef Ciller vytvoril na javisku takmer minimalistický a zároveň variabilný priestor v kontraste i harmónii s hľadiskom historickej budovy Národného divadla, ktoré sa stalo súčasťou scény. Aj kostýmový výtvarník Milan Čorba navrhol kostýmy veľmi sviežo, bravúrne, občas so zveličením či vtipom. A na konto Martina Hubu v postave Salieriho mi znovu napadlo, že je ako víno – čím je starší, tým je lepší.
Ján Štrasser
básnik a prekladateľ
Amadeus je dramaturgicky i režijne precízne vystavaná inscenácia. Povedal by som, že až profesorsky precízne – starostlivo zvolené, zvážené a použité je každé slovo, každé gesto, každý poryv vášne. Amadeus je Salieri, Salieri je Huba a Huba je skvelý. Aj Kovaľ je skvelý, čím sa zoznam hereckých príležitostí končí – všetci ostatní si vzorne plnia predpísané úlohy. Bratislavskému Amadeovi by som pokojne dal štyri a pol hviezdičky, ale ak mám byť úprimný – to predstavenie vo mne vzbudilo skôr úctu ako nefalšovaný divadelný zážitok.
