Do mesta prichádza hlásateľ spasiteľskej lásky. Jednoduchí ľudia prijímajú jeho učenie s nadšením, mocní sveta ho odmietajú. „Neznámy prináša vážnu existenciálnu tému o druhom príchode Krista na zem,“ povedal režisér Ján Sládeček. „Na základe veľkej myšlienkovej konštrukcie napísal Barč-Ivan filozofickú hru o tom, čo stretnutie Krista v podobe žobráka spraví s ľuďmi, ako sa k nemu budú správať. A nastáva vyzliekanie duší,“ pokračoval.
Július Barč-Ivan umiestnil príbeh do nemenovaného stredovekého mesta. Martinská inscenácia je situovaná do roku 1944. „Hra mala byť metaforou konkrétnej dobovej situácie. Rozhodli sme sa teda, že nebudeme rešpektovať autorskú licenciu a príbeh zaradíme do roku 1944 pred Slovenských národným povstaním. Text je nesmierne univerzálny, tak sme sa rozhodli pre jemný posun do čias, keď bol Neznámy napísaný,“ vysvetlil režisér.
Mešťanosta, šľachtic Orlando, magister Leonard a ďalší mocní sveta odmietnu hlásateľa lásky. V čom je príbeh výnimočného slovenského dramatika aktuálny aj po šesťdesiatich piatich rokoch? „Barč-Ivan písal túto hru v čase veľkej krízy ľudstva, ktorou bola druhá svetová vojna. My dnes, v globalizovanom svete globalizovaných informácií sme stále v nejakej kríze. Centrom hry je úzkosť zo straty ľudskosti,“ povedal Sládeček.
„Autor videl nádej na vnútornú obrodu v stretnutí s Neznámym, s Bohom, ktoré je šancou, aby sa človek vnútorne očistil, napravil, polepšil – aby som to povedal polopatisticky,“ uzavrel režisér.
A ešte dodal, že keby martinské divadlo nemalo ideálnych hereckých interpretov pre stvárnenie nesmierne náročných postav, tak by sa na dobrodružstvo inscenácie hry Júliusa Barča-Ivana Neznámy nedal. Do hlavných úloh obsadil Martina Horňáka, Viliama Hriadela, Jána Kožucha, Františka Výrostka a Michala Gazdíka.
