Recenzia: Smutná nahá fotografka

Vytvoriť inscenáciu o fotografke, ktorá ukončila svoj život vo veku 23 rokov a ktorá po sebe okrem svojich fotografií zanechala len minimum materiálov, je krok vyžadujúci si veľkú odvahu. Tá však divadelníčke Sláve Daubnerovej nechýba. Našťastie. Aj vďaka tejto odvahe mohla vzniknúť inscenácia rovnako krásna a znepokojivá ako fotografie, ktoré boli jej inšpiráciou.

05.03.2013 09:00
31 smutna naha fotografka 4x Foto:
Sláva Daubnerová si v inscenácii Untitled vystačí bez slov.
debata

Bez názvu a bez slov

Francesca Woodmanová vytvorila počas svojho krátkeho života neobyčajné dielo. Čiernobiele expresívne obrazy, v ktorých dominuje jej nahé telo v nezvyčajných pózach, začali verejnosť priťahovať až po jej samovražde v roku 1981. Väčšina fotografií nemala názov a bola označená ako Untitled. Názov divadelnej inscenácie, inšpirovaný dielom tejto nezvyčajnej fotografky, znie preto rovnako.

Herečka a režisérka Daubnerová sa v divadle P.A.T. systematicky sústreďuje na divadlo vizuálne príťažlivé, dokumentárne a fragmentárne. V prípade tejto inscenácie zachádza ešte o kus ďalej. Kým vo svojich minulých inscenáciách predvádzala fragmenty zo života, v Untitled ukazuje fragmenty z procesu tvorby.

Divák tak v "priamom prenose“ sleduje, ako Woodmanová s pomocou samospúšte tvorí svoje najslávnejšie fotografie. Sústredené scény dopĺňa len hudba a projekcia poznámok o fotografiách a denníkových zápiskov. Slová sú zbytočné. Aj napriek tomu, že sa na javisku nerozpráva, divák príbeh vidí vo fotografiách, ktoré vznikajú priamo pred ním. Narastajúci nepokoj fotografky a pribúdanie temnoty sú neklamným znakom stupňujúcej sa depresie.

Nahota ako kostým

Daubnerovej inscenácie diváka očarúvajú. Krásne kostýmy, výborná práca so svetlom a projekciou, citlivé a zmysluplné používanie hudby. V prípade Untitled to platí viacnásobne.

Výpoveď inscenácie je budovaná cez obrazy, a tak hrá vizuálna estetika prím. Duabnerová používa nádherné kostýmy, scénu aj rekvizity. Na javisku strieda šaty, do vzduchu vešia prázdny rám, za ktorým sa jemne vlnia nylonové pančušky, jednofarebné šaty projekciou premení na bodkované. Nejde však o lacnú snahu zapáčiť sa divákovi bombastickou vizuálnosťou, ale o dôkladnú rekonštrukciu priestoru a reálií, s ktorými pracovala Woodmanová.

Dôkazom úprimnej snahy o autentický výsledok je aj časté využitie nahoty. Ani tú však divák nevníma ako exhibíciu alebo snahu zaujať. Napokon väčšina Woodmanovej fotografií boli akty zhotovované samospúšťou, a tak sa Daubnerová obnaženiu mohla vyhnúť len ťažko. Aj nahotu však herečka a režisérka v jednej osobe používa citlivo, ba čo viac, povyšuje ju na kostým.

Inscenácia Untitled je estetickým zážitkom, aký slovenské divadlo neponúka často. Na to, aby ste si ho vychutnali, nemusíte byť ani znalcami Woodmanovej fotografií. Stačí, ak sa radi pozeráte a viete vidieť krásu.

Hodnotenie Pravdy:5 hviezdičiek z 5

Untitled/ koncept, réžia, performer: Sláva Daubnerová / choreografia: Stanislava Vlčeková / dramaturgia a technická spolupráca: Pavel Graus / premiéra: 28. februára 2013, divadlo SĽUK, Bratislava

debata chyba