„Čechov mal schopnosť ponoriť do vnútra človeka olovnicu asi najhlbšie – spolu so Shakespearom. Jeho dielo má v sebe silný etický náboj spojený s humorom. Je to zmes nízkeho a vysokého, výťažok životnej skúsenosti,“ povedal režisér Svetozár Sprušanský. Trpká komédia Višňový sad má byť jeho na dlhý čas posledné stretnutie s Čechovom.
„Pre mňa je to hra o samote, o zložitých vzťahoch, ale aj hra o pretvárke nielen jednotlivca, ale spoločenskej vrstvy, ktorá si hovorí inteligencia. Je to aj hra o skúsenosti posledných dvadsiatich rokov života v demokratickom zriadení. Napokon, Čechov veľa ráz prízvukoval, že táto jeho hra je viac o dome ako o sade,“ vysvetlil režisér.
Postavu statkárky Ranevskej zveril hosťujúcej Eve Matejkovej. „Priniesla rozmer ženy s viacerými tvárami. Ranevská sa vracia na miesto činu, do domu, ale vracia sa aj Eva Matejková po rokoch do divadla, kde zanechala kopec energie, práce a úžasných výsledkov. Náš Višňový sad je teda aj o možnosti či nemožnosti návratu,“ pokračoval Sprušanský. „V inscenácii účinkujú herci zlatej éry nitrianskeho divadla minulého storočia, stredná generácia aj mladá, nastupujúca, takže rozohrávame aj tému vzťahu generácií. Niektorí sú možno aktívni, niektorí agresívni, čiže je to aj pohľad na výmenu stráží,“ povedal.
Scénografické riešenie Višňového sadu má byť pre divákov prekvapením.
„Hra Vrátila sa raz v noci osloví každého,“ skonštatoval zase Emil Horváth. Hru režíruje v trnavskom Divadle Jána Palárika.
„Eduardo Rovner je veľmi známy argentínsky autor. S touto hrou slávi svetové úspechy. Hrajú ju s Argentíne aj v New Yorku,“ povedal Horváth. „Pred rokom som ju režíroval v Mestskom divadle v Brne, úspešne ju tam hrajú už rok. Zoznámil som sa tam s Rovnerom. A on po premiére hovoril, že moja inscenácia najviac spĺňa jeho predstavu. Bola to pikantná situácia, keď ma oslovili, aby som hru režíroval aj v Trnave. Pokúsil som sa ju urobiť inak ako v Brne, s iným súborom a v inej konštelácii. Na hosťovanie sme pozvali Božidaru Turzonovovú. Jej syna hrá môj bývalý žiak Gregor Hološka,“ dodal.
Hrdinom komédie je starý mládenec Manuel, pedikér a hráč v kaviarenskom orchestri. „Blízki a rodičia nám odchádzajú, stále však žijú v našej hlave, v našich génoch i konaní. Milujúci syn chodí na matkin hrob a so všetkým sa jej zveruje. Ale zatají jej, že sa ide ženiť. A stane sa to, čo je ľudským prianím, jeho matka vstane z mŕtvych,“ prezradil režisér začiatok príbehu.
Potom sa roztočí kolotoč komických situácií, zmätkov a nedorozumení, pretože matku vidí iba Manuel.
