Roman Polák: Anna Kareninová nie je len príbeh ľúbostného trojuholníka

12.06.2009 13:00
Režisér Roman Polák
Autor:

Osudová láska vydatej ženy a mladého dôstojníka je nosnou témou Tolstého Anny Kareninovej. Objemný román pretavil do divadla režisér Roman Polák. Jeho inscenácia bude mať premiéru zajtra a v nedeľu o 19. hodine na javisku Slovenského národného divadla.

Čím vás vyprovokoval Tolstého populárny román?

Filmové adaptácie hovoria väčšinou o ľúbostnom trojuholníku Anna Kareninová, Karenin a Vronský. Väčšina románových línií bola vo filmoch potlačená. Mojou ambíciou bolo nevytvoriť inscenáciu len o vzťahovom trojuholníku, ale dostať do predstavenia aj iné línie. O hľadaní manželského šťastia, v kontraste so šťastím mileneckým.

Čo máte na mysli?

V románe je veľa ženských postáv. Na jednej strane je Kitty – mladučké dievčatko, ktoré sa najskôr zamiluje do Vronského, potom si po istých komplikáciách vezme Levina. Je tam jej sestra Dolly, Kareninovej švagriná, je zase typ manželky a matky, prežívajúcej krízu. Manžel ju totiž klame.

Ktorú z línií považujete za najdôležitejšiu?

Tú, ktorá dostáva všetky milenecké vzťahy do inej optiky. A to je línia Levinovho brata Nikolaja. Je to presvedčený socialista, ktorý chce revolúciou zmeniť svet, žije s ľahkou dievčinou a zomiera na tuberkulózu. Všetky tie mužsko-ženské vzťahy sa dostávajú do veľkej mozaiky. A v tom prípade nie je Anna Kareninová len príbehom jedného ľúbostného trojuholníka, ale obrazom rôznych podôb  vzťahov medzi mužmi a ženami v spoločnosti, ktorá je komplikovaná svojím myslením, svojimi ideami a v ktorej existuje aj istý militarizmus.

Úlohu Kareninovej naštudovali dve herečky. V čom sa ich stvárnenie odlišuje?

Na jednej strane je Zuzana Fialová, ktorá má v sebe prirodzenú expresivitu, vyžaruje z nej akási tragickosť. Na druhej strane je Slávka Halčáková, ktorá pôsobí introvertnejšie, subtílnejšie, ale napriek tomu so silným osobnostným zástojom. Predpokladám, že to budú dve predstavenia, i keď v tej istej koncepcii.

Akú javiskovú koncepciu ste zvolili?

Javisko je biely priestor, pohybujú sa v ňom akési kubusy, ktoré menia scénu. V čistom priestore hrajú herci akoby boli pod mikroskopom. Je to náročné, ale verím, že Anna Kareninová bude hereckým koncertom hercov Slovenského národného divadla.

Pôvodne ste však chceli naštudovať Annu Kareninovú v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

Pred tromi rokmi som o tejto možnosti uvažoval. Nenašli sme však dramatizátora. Anna Kareninová mi však stále vŕtala v hlave, až sme sa nakoniec pustili do adaptácie Tolstého s dramaturgom nitrianskeho divadla Danom Mailingom. Bola to veľmi zaujímavá práca a verím, že bude zaujímavá aj pre divákov.

Čo bolo najväčším úskalím?

Najťažšie bolo zmeniť román na dramatický text. Pri dramatizácii sa, bohužiaľ, nedajú len vybrať dialógy a urobiť z nich hru. Mnohé situácie bolo treba zjednotiť, nájsť iné a vytvoriť z literárneho materiálu novú hru. Ale tak, aby Tolstoj neodišiel z postáv a aby tam zostali aj jeho názory na život a svet.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk