Spáchal dokonalý zločin. V krajnej biede žijúci študent Raskoľnikov, ktorého vylúčili z univerzity, zabil starú úžerníčku. Aj náhodného svedka. Nezabíjal so zlým úmyslom, takže filozoficky si svoj čin dokáže zdôvodniť. Keď si však vedomí jeho ohavnosť, začnú ho prenasledovať ťažké depresie. Ale prečo? Veď sa len túžil dozvedieť, kde sú hranice ľudských možností, a preto vybočil z vyšliapaných koľají. Bol totiž presvedčený, že je výnimočný. A v mene dobra môže aj zabiť. Umára sa preto tým, že nevydržal skúšku, a teda nepatrí medzi vyvolených.
„V čase, keď sa so smrťou narába ako s marketingovým produktom, je veľmi zaujímavé sledovať analytický príbeh toho, čo sa deje na druhej strane. Teda nie krimipríbeh, ale vnútorné pnutie, dôvody a stav mysle, v akej sa príbeh odohráva. Hlavnou výzvou je vždy hlavná postava vraha, čiže charakter Raskoľnikova,“ povedal režisér Eduard Kudláč. Pred necelým rokom režijne naštudoval inscenáciu Zločin a trest v Štátnom divadle Košice.
Nesnažil sa na javisko žilinského divadla preniesť košickú inscenáciu. Aj keď v oboch prípadoch pracoval s dramatizáciou Daniela Mailinga, takže isté styčné plochy možno v oboch predstaveniach objaviť. Zdôraznil však, že sa usiloval nazerať na hlavného hrdinu úplne opačne.
„Kým v Košiciach hral Raskoľnikova Marek Geišberg, predstaviteľ mladej hereckej generácie charizmatického typu, v Žiline máme práve predstaviteľa úplne najmladšej hereckej generácie, vychádzajúcej zo školy Michala Režného, ktorý je opozitom proti Geišbergovi. Je to jemný, precitlivený chlapec vetchej telesnej konštrukcie. Snažili sme sa teda pozrieť na Raskoľnikova, motivácie a vôbec na celý príbeh z úplne opačnej strany. Je to takmer bojazlivý chlapec, ktorý sa viac-menej nedopatrením pokúsil zmeniť svoj život a vôbec nie je pripravený na dôsledky,“ pokračoval režisér.
Raskoľnikov nezápasí len s vlastnými depresiami a s poznaním, že nepatrí medzi výnimočných, ale aj s bystrým vyšetrovateľom Porfirijom (Milo Kráľ). No najmä so svedomím, ktorým je nevedomky a nechtiac éterická Soňa (Erika Havasiová), ktorá v snahe zachrániť svoju rodinu pred najväčšou biedou, zarába ako prostitútka. Ako pripustil Eduard Kudláč, najviac sa natrápil s postavami Raskoľnikova a Sone, ktorá je podľa neho najzásadnejšou postavou v dejinách dramatickej tvorby.
Dostojevského predloha ho fascinuje svojou polyfonickosťou. „A priestorom vyberať z predlohy rôzne linky. Samozrejme, ani jedno divadlo nie je schopné obsiahnuť celý materiál, ktorý je v literatúre. Ale tým, že sa v nej prekrýva veľa vrstiev, možno jednotlivé vrstvy odkrývať samostatne,“ dodal režisér a umelecký šéf Mestského divadla v Žiline.
