Národné divadlo je najlepšie. Ale nevie, čo má robiť

01.03.2010 10:35
SND, novostavba
Novostavba Slovenského národného divadla Autor:

Pamäť Tančiarne, Pas de deux z Labutieho jazera aj Svadobný obraz zo Suchoňovej Krútňavy je v programe Galavečera, ktorým si dnes Slovenské národné divadlo pripomína 90. výročie vzniku. Po Smetanovej Hubičke, ktorá mala premiéru 1. marca 1920, nasledovala na druhý deň Mariša bratov Mrštíkovcov. Obe inscenácie, i keď v novšom naštudovaní, sú v programe, ktorým oslavy pokračujú do nedele.

Košický balet šliape SND na päty
„Slovenské národné divadlo má najlepšie finančné aj priestorové podmienky. Malo by sa snažiť aj byť výborné. Ale nie všetky inscenácie, ktoré tam vzniknú, sú tým najlepším, čo na Slovensku vznikne,“ povedala riaditeľka Kabinetu divadla a filmu SAV Dagmar Podmaková. „Iné divadlá mu šliapu na päty, napríklad balet v Košiciach,“ dodala.

„Odkedy sa zásadne zmenili politické a spoločenské podmienky, nik si netrúfne definovať, čo vlastne od SND chceme. Nemáme na toto divadlo najväčšie nároky,“ spomenul zase Oleg Dlouhý z Divadelného ústavu. "Dramaturgia mala už dávno byť na čele podpory pôvodnej drámy. Nie v tom zmysle, že bude inscenovať každú somarinu prvého grafomana. Ale v tom, že bude vytvárať kritériá a prostredie pre pôvodnú tvorbu, pokračoval.

A spomenul tiež medzinárodné uplatnenie Činohry SND. Aj keď s Tančiarňou vycestovala do Francúzska či Istanbulu, podľa Dlouhého jedna lastovička leto nerobí.

Prešlo divadlo po Novembri reformou?
„Slovenské národné divadlo je určite prvou scénou. Na Slovensku prakticky nemá konkurenciu – minimálne v žánri opery,“ povedal spisovateľ Michal Hvorecký. Podľa neho je divadlo do istej miery monopolom. „Prestížne ocenenia získavajú už aj celkom malé divadlá, ale počtom a mediálnym ohlasom SND stále výrazne dominuje,“ dodal.

Hvoreckému v Národnom divadle chýba pravidelné oživenie. A nielen generačné. „V zahraničí je v podobných inštitúciách bežné, že po troch-štyroch rokoch sa striedajú tvorivé tímy, ktoré prichádzajú s úplne novou koncepciu. Mám pocit, že za dvadsať rokov od revolúcie SND neprešlo skutočnou reformou, čo považujem za veľkú chybu,“ skonštatoval Michal Hvorecký.

„Vo svete je bežné, že takzvané prvé scény prinášajú to najlepšie a najkvalitnejšie a zároveň dávajú príležitosť pre novátorstvo a experiment. V posledných rokoch sa SND pod vedením bývalej riaditeľky začalo uberať touto cestou, ale v súčasnosti nikto nevie predvídať, ktorým smerom sa tento kolos, reprezentujúci celý stav štátnej kultúry na Slovensku, začne valiť,“ pripomenula divadelná dramaturgička a umelecká riaditeľka projektu Košice – európske mesto kultúry 2013.

Obrodenci zaspali v čase
Podľa Ondreja Šotha, ktorý vedie Balet Štátneho divadla v Košiciach, je Národné divadlo „mocipánska inštitúcia“. A to sa mu nepáči. „Malo by byť vizitkou národa a štátu. Ovplyvňovať Európu, vytvárať koprodukčné projekty a spolupracovať so všetkými divadlami,“ vysvetľuje Šoth. „Napríklad, keď je premiéra v Miškovci, o týždeň je súbor s premiérou aj v Národnom divadle v Budapešti,“ ukazuje k susedom.

Šoth potom naznačuje, že v Národnom divadle majú umelci veľmi silné postavenie. „Keď každý interpret môže rozhodovať o tom, čo sa má hrať, kto má dirigovať a kto spievať, je to skaza divadla,“ pripomína.

A historik divadla Jaroslav Blaho dodáva postreh, ktorý sa v divadelných kruhoch spomína často. „Všade vo svete sú opera, balet a činohra samostatné telesá. Národno-obrodenecký model, ktorý vyžaduje dostať cez jazykovú, personálnu či národnú identitu všetko pod jednu strechu, je anachronizmus.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku