Jediná ambícia - baviť sa a baviť ľudí

Keď minulý týždeň GUnaGU oslávilo svoje 25. narodeniny, hostia si mohli pozrieť hru Bar Argentína dvadsaťpäťkrát. Včera večer si diváci museli vystačiť s jedným razom. A nič sa na tom nezmení ani po Veľkej noci, keď sa bude hrať dva večery po sebe. Viliam Klimáček hrou Bar Argentína vzdal poctu celému svojmu domovskému divadlu, a celé divadlo - scénografovi Alešovi Votavovi a jeho Argentíne z roku 1997.

01.04.2010 10:00
Záber z hry Bar Argentína. Foto:
Záber z hry Bar Argentína.
debata

Verní ctitelia tejto neveľkej, ale dôležitej scény, v hre vystopujú ďalšiu dvadsaťpäťku – je to počet imitácií z iných predstavení divadla. A v odkazoch a metaforách hry objavia aj akési dejiny konca Československa. Ako inak, cez individuálne príbehy. Tentoraz – troch narkomanov.

Keď v roku 1985 Viliam Klimáček spolu so svojimi priateľmi Zuzanou Benešovou a Ivanom Mizerom vymysleli svoje prvé spoločné predstavenie Vestpoketka.podľa prvej hry Jiřího Voskovca a Jana Wericha West pocket revue, tvrdili, že neprežije premiéru. Nemohli teda tušiť, že sa GUnaGU ocitne na pódiu svojho štvrťstoročia v trochu narkotickej, ale veselej nálade. Názov divadla sa odvodzuje od foneticky prepísaného Hviezdoslavovho verša „…mládež moja, gu národu, gu ľudu“ (ale inšpirácií je viac) a od svojho vzniku do dnešného dňa ostáva scénou mladých. To by všetci traja zakladatelia schválili aj v tom osemdesiatom piatom.

debata chyba