V čase dvoch desaťročí vzniklo na javisku Astorky šesťdesiatšesť inscenácií. Ich tvorcovia získali trinásť prestížnych divadelných ocenení DOSKY. Najviac ich pozbieral Ostrovského Les v réžii Romana Poláka, ktorý sa stal aj najlepšou inscenáciou sezóny. Ceny si priváža Astorka aj z rôznych festivalov. Naposledy Dona Quijota z Belehradu za Turgenevov Mesiac na dedine.
„Mal som to šťastie, že som v deväťdesiatych rokoch mohol formovať Astorku ako režisér v tvorivom dialógu s Jurajom Nvotom. Myslím, že sme v 90. rokoch vytvorili inscenácie, ktoré hovorili do slovenského divadelného kontextu. Kafkov Proces vzbudil polemiky u kritikov a divákov. Keď som o pár rokov neskôr skúšal Cyrana s Milanom Lasicom, tam sme sa všetci našli,“ zaspomínal Roman Polák.
„Vychovával nás Vladimír Strnisko ešte na Novej scéne. Keď odišiel do SND, zostali sme osirotení. No rýchle sme zobrali Juraja Nvotu aj s niektorými členmi Trnavského divadla. Ovplyvnili sa dve umelecké výpovede, trnavská a "korzácka“. Keď prišiel Roman Polák, zopakovalo sa to. Bolo to vzájomné obohacovanie. Dvorných režisérov si nechceme pustiť, ale privítali by sme mladého ambiciózneho človeka, ktorý by nás trošku občerstvil," povedal herec a umelecký šéf Divadla Astorka Korzo '90 Boris Farkaš.
Zohnať lístky na Slobodov Armagedon na Grbe so Zitou Furkovou v hlavnej úlohe v réžii Juraja Nvotu bol problém. Aj roky po premiére. „Zmysel života hľadám v divadelnej práci. V hľadaní lásky, radosti, analyzovaní ľudského, teda aj môjho správania cez divadelné príbehy. A Astorka je komorné divadlo ako stvorené na intímne zamyslenie a meditáciu,“ vyznal sa Juraj Nvota.
„Bolo to celkom slušných dvadsať rokov,“ dodal Boris Farkaš. Slávnostným programom dnes večer pripomenie históriu divadla, s ktorým žije už dve dekády.
