„Poučný aj mravoučný príbeh je i poetickou metaforou o formovaní mladého človeka,“ myslí si riaditeľ divadla Ján Brtiš. A zdôrazňuje, že inscenácia veršovanej rozprávky Ľudmily Podjavorinskej má za cieľ prinavrátiť k divákovi okrem umeleckých aj etické hodnoty.
Tvorcovia dielo zlatého fondu detskej literatúry na Slovensku nemenili ani ho nezmodernizovali. „Neobávame sa, že by dielo Podjavorinskej tak, ako ho napísala, bolo neaktuálne či staromódne pre dnešné dieťa,“ povedal dramaturg Michal Babiak. Podľa neho je rozprávka aj výchovná. „V diele možno nájsť prvky, ktoré neodmysliteľne patria do detského sveta – hľadanie svojho miesta, postoj k svetu navôkol, komunikácia s rodičmi,“ vysvetlil Babiak. Podjavorinská pritom podáva situácie premyslene a humorne.
A toho, či ešte v dnešnom svete, kde sa deti zžívajú viac s hrdinami počítačových hier ako so starým dobrým Čin Činom, bude oň záujem, sa tvorcovia neboja.
„Témy, ktoré sa k deťom dostávajú prostredníctvom agresívnych videohier, neriešia to, čo rozprávkové dielo. A navyše ani nepoukazujú na dôležitosť hodnôt ako napríklad láska. A tá musí byť prítomná vo svete dieťaťa,“ myslí si Babiak.
Brtiš zase tvrdí, že práve bábkové divadlo ponúka deťom alternatívu k videohrám. A deti oceňujú práve to, že divadlo im ponúka jedinečný zážitok. Režisér Čin Čina Dušan Bajin zdôraznil, že deťom treba rozprávky čítať odmalička.
„Po prvých riekankách sa najmenšie deti ako s prvou knižkou stretávajú práve s Čin Činom. V našom divadle sme dlho nemali titul určený práve najmenšiemu divákovi, ale ktorý by oslovil aj rodiča či starého rodiča. A práve Čin Čin je to pravé orechové, čo nám zaplnilo chýbajúci element v repertoári,“ povedal umelecký šéf Dušan Štauder. Podľa neho si predstavenie užije už dvoj- či trojročné dieťa.
