Recenzia: Rúfus ožíva v nehe v slov

23.11.2010 08:00
Záber z predstavenia Tajomný pokoj vecí
Záber z predstavenia Tajomný pokoj vecí Autor:

Je ťažké nepamätať si poéziu Milana Rúfusa. Je ťažké nepamätať sa na jeho odchod spomedzi nás. A ešte ťažšie je uvedomiť si, ako veľmi chýba...

Jadro divadla je tvorené z rytmov – slov, farieb, tvarov. A ak by trnavské Divadlo Jána Palárika oslávilo svoju prvú celoeurópsku Noc divadiel inak ako majstrom európsky a svetovo oceňovaných básnických rytmov – Milanom Rúfusom – asi by zradilo snovosť a obraznosť jazyka našej divadelnej kultúry. A, samozrejme, aj svoje vlastné tradície, keďže už dlhé roky uvádza bardov našej poézie – Válka, Novomestského, Žarnova, Dilonga, Smreka…

Pochopenie Rúfusových básní potrebuje intimitu. A tú jeho verše v činohernom podaní – najmä vďaka poetizačným postupom inscenácia režiséra Viktora Kollára – mali. No takáto intimita sa nedosiahne ľahko, ak sa nezváži zmysel pre okamih výpovede, nielen samotný text. V tom je báseň presne taká „krehká“ ako divadlo. Zraniteľná iba v okamihu – vo chvíli tu a teraz. Pretože vtedy je s nami v kontakte, priamo, a iba od našej viac či menej sústredenej (citlivej, vnímavej, pozornej) reakcie závisí, či ju prijmeme a ona bude v nás zvučať. Ako tichý nežný potok, ako láskavá vrava…

A to sa Trnavčanom podarilo. Ich Rúfusov svet bol svetom jemne prúdiacich „zmyslov“ jeho básní, ktoré aj keď hovorili kruté a neľútostné pravdy, chlácholili podstatou – jadrom nehy v nich vždy pevne ukotvenej.

Bežný až banálny príbeh dnešných rodín – najprv veľká láska, potom chladný rozchod a veľké utrpenie detí z prázdna, ktoré po rozpade rodiny zostáva, vďaka citlivej inscenácii „až tak nebolel“. Symbolistická scénografia, precízna práca hercov so slovom a presne „dávkovaná“ hudba zmiernili ťažobu výpovede, no v sále i tak ku koncu šuchotali vreckovky z papiera…

A bez ohľadu na to, či sme počuli známu Rúfusovu báseň o Zlatovláske, alebo niektorú z menej známych. Utrpenie dieťaťa – malej Barborky – jej útek k hrám s anjelmi a do rozprávok, bol ťažko prežívaným detským nárekom i chápaním všetkých dôsledkov rozhodnutia rodičov rozísť sa. Katarziou plaču i veľkej vrúcnosti… (Veď kto iní ako anjeli sa vedia tak dobre zahrať na Pamodaj šťastia, lavička, a to tak, aby sme neplakali navždy.)

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Milan Rúfus: Tajomný pokoj vecí
réžia a autor konceptu: Viktor Kollár
scéna a kostýmy: Kateřina Bláhová
hudba: Juraj Péč
hrajú: Edita Borsová, Gregor Hološka, Barbora Bazsová, Miroslav Beňuš, Michal Jánoš, Martin Križan, Stanislav Staško
premiéra v Divadle Jána Palárika Trnava: 20. novembra

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku