Režisér Miloš Pietor zomrel pred 20 rokmi

Veľké režisérske umenie Miloša Pietora prerušila tragická udalosť, keď po páde zo schodiska vo vlastnom dome, na následky tejto nehody zomrel 25. marca 1991. Odvtedy uplynulo 20 rokov.

24.03.2011 07:00
Miloš Pietor Foto:
Miloš Pietor
debata

Režisér Miloš Pietor patrí k významným postavám slovenskej divadelnej kultúry. Narodil sa 3. februára 1933 v Bratislave. Absolvent štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu vyštudoval v roku 1959 réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1958 pôsobil postupne ako režisér v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP, kde bol aj umeleckým šéfom. Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia žil a pracoval v Bratislave najprv na Novej scéne (19711978), neskôr ako režisér v Slovenskom národnom divadle (SND), od roku 1977 bol pedagógom na VŠMU.

Bol popredným predstaviteľom staršej strednej generácie slovenských režisérov, s vyhraneným názorom na divadlo, prameniacim z rozsiahleho vzdelanostného zázemia a orientácie v inonárodných divadelných kultúrach. Svojim režijným dielom patril k najvýraznejším postavám slovenskej divadelnej kultúry, ktorú od konca 60. rokov do roku 1991, do jeho nečakaného odchodu, spoluvytváral. Vyznamenal sa skvelými inscenáciami Čechova, Shakespeara a slovenskej klasiky. Vo svojej práci kládol dôraz na psychologickú prepracovanosť postáv a ich vzájomné vzťahy, so zreteľom na divadelno-estetickú účinnosť a na básnické zobrazenie životnej reality.

Najmä v naštudovaniach ruskej klasiky sa vyslovoval k aktuálnym témam zmyslu života a ľudskej komunikácie. Repertoárový okruh svetovej klasickej dramatiky rozšíril o inscenácie Shakespearových hier a o inscenácie iných významných klasických diel (Mizantrop, Tartuffe a mnohé ďalšie). Priekopníckym činom, spočívajúcim v odhalení podstaty Tajovského drám a v návrate k ich sociálnym a mravným východiskám, boli jeho réžie Statky-zmätky a Nový život.

Príležitostne stvárnil menšie postavy vo filmoch – Nevesta hôľ, Pacho, hybský zbojník a v televíznych filmoch – Sváko Ragan, Plavčík a Vratko, Lekár umierajúceho času. Bohatá bola Pietorova režisérska činnosť v televízii, kde uviedol v pôvodnom televíznom naštudovaní veľa hier domácich a zahraničných autorov: Zdravý, nemocný, Profesor Poležajev, Sonatína pre páva, za ktorú získal v roku 1981 hlavnú cenu Zlatá truhlica na televíznom festivale v bulharskom Plovdive, Rembrandt van Rijn, Mojmír II. a iné.

Režisér Miloš Pietor bol potomkom významnej slovenskej rodiny, príslušníci ktorej od 60. rokov 19. storočia až do roku 1948 boli okrem iného dôležitými aktérmi aj slovenskej politiky. Zoznam slávnych mien Pietorovcov začína slovenský novinár, politik a všestranný národnokultúrny dejateľ Ambro Pietor, ktorý vo svojich synoch a vnukoch našiel pokračovateľov svojej plodnej národno-politickej práce, neskôr umeleckej. Boli to napríklad ochotník a redaktor Miloš Pietor, aj právnik Ivan Pietor, ktorý sa v čase II. svetovej vojny podieľal na občianskom odboji, v rokoch 1946–1948 bol ministrom vnútorného obchodu a dopravy. Patril medzi ministrov, ktorí vo februári 1948 podali demisiu. Syn režiséra Miloša Pietora, tiež Miloš je dnes scénickým výtvarníkom, známym interiérovým dizajnérom. Ako vynikajúci architekt a scénický výtvarník stihol spolupracovať aj s otcom, režisérom Milošom Pietorom.

debata chyba