Desiatku titulov tvoria hry Pŕŕŕ (verejná nahrávka v Lamači v roku 1982), Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Správa o Báthoryčke a jej tíme, verejná nahrávka vo vysokoškolskom internáte Družba v Bratislave v roku 1982), Slovenské tango (Hra na city alebo O citovom živote futbalového rozhodcu, štúdio Slovenského rozhlasu v roku 1983), Svadba (Správa o III. cenovej skupine, verejná rozhlasová nahrávka vznikla v Radošinskom naivnom divadle v roku 1996), Čierna ovca (Správa o dni peknom a škaredom v malej zborovni, rozhlasová nahrávka v RND v roku 1995), Ženské oddelenie (Povzbudivá správa z ústavu národného zdravia, nahrávka v RND v roku 1997), Vygumuj a napíš (Správa z pamäti hudobného skladateľa, nahrávka v RND v roku 1998), Delostrelci na mesiaci (Správa o tom, čo mám na srdci a čo ty máš na jazyku, nahrávka v RND v roku 2002), Lás-ka-nie (Druhá správa o človečine, nahrávka v RND v roku 1998) a Kino Pokrok (Naivný javiskový film, nahrávka v RND v roku 2003). Všetky hry pochádzajú z archívu Slovenského rozhlasu.
„Hry sú z archívu Slovenského rozhlasu, komu česť a rozhlasu sláva, lebo sa rozhodol pred 31 rokmi, že zaznamená históriu nášho divadla. Tak sme vlastne zrekonštruovali prvú aj ďalšie hry, aby sa zachovali, lebo je to určitá správa nielen o divadle, ale aj o tom, ako sa vtedy žilo, rozmýšľalo, na čom sme sa zabávali. Som veľmi rád, že spoločnými silami sme to vydali,“ uviedol pre TASR šéf radošincov Stanislav Štepka.
„Spolupráca so Stanislavom Štepkom je spolupráca s dokonalým profesionálom, ktorý bol vždy presný, dôsledný, dochvíľny, pripravený, invenčný a zábavný, zároveň mal pochopenie aj pre problémy a nedostatky, ktoré sa pri nahrávaní občas vyskytli. Pri nahrávaní u radošincov boli pre nás dôležité okrem samotnej inscenácie aj reakcie publika, smiech, potlesky, takže sme snímali aj hľadisko, nielen javisko,“ povedal pre TASR dramaturg Marián Grebáč.
„Hry Stanislava Štepku a jeho divadla patria do zlatého archívu, tieto hry nestarnú, napriek tomu že vznikli pred desiatkami rokov, stále nesú svoje posolstvo. Myšlienky, ktoré Štepka do svojich hier vkladá, žijú ďalej,“ doplnila dramaturgička Viera Benediková.
Radošinci oslavujú 50. výročie svojho vzniku. Začínali na jeseň 1963. „Dal som dohromady radošinských ochotníkov, o ktorých som si myslel, že medzi nimi budú takí, ktorí pochopia to, čo ja, 19-ročný študent, chcem povedať na Radošinskom javisku inak, ako sa hovorilo predtým, že nezahráme Urbánka alebo Chalupku, ale že zahráme niečo odo mňa, súčasnú tému. Vtedy leteli malé javiskové formy, pražské divadlá Semafor, Rokoko, ale aj v Bratislave dvojica Lasica – Satinský na mládežníckych predpoludniach. Tak som si vymyslel mládežnícke popoludnia v Radošine. Hrala tam kapela, v jej prestávkach sme hrali scénky, ja som to uvádzal, predstavovali sme mladé talenty a takto sa to vlastne začalo,“ uviedol na záver pre TASR Stanislav Štepka.
