Do „kamenného divadla“ sa Blaho Uhlár, guru alternatívneho divadla, vracia po mnohých rokoch. „Aj týmto návratom by bolo možné vysvetliť názov inscenácie Expand,“ pripustil s úsmevom originálny divadelník, režisér a dramatik. Opäť sa rozhodol pracovať metódou kolektívnej tvorby, s ktorou začal pracovať na svojich inscenáciách už v osemdesiatych rokoch. „Práca na inscenácii Expand dokazuje, že ešte stále je v nej čo objavovať,“ pripustil Blaho Uhlár.
Neprišiel pred tvorivý kolektív s vlastnou témou. Čakal, s čím prídu „domáci“. Na začiatku boli nezáväzné debaty, do ktorých prispievali Ján Dobrík, Pavol Krištofek, Branislav Bačo, Anna Čonková, Iveta Pagáčová, Kristína Sihelská a Barbora Švidraňová, teda herci. Všetci mali rovnakú šancu obohatiť inscenáciu postrehmi, motívmi a nápadmi. Postupne sa cez divadelné improvizácie začali črtať situácie a sekvencie, ktoré odkrývali rôzne zaujímavé témy. Najdôležitejšou líniou inscenácie Expand sa stala téma jednotlivec a spoločnosť.
„Verím v tvorivosť ľudí. Vždy som si myslel, že keď je niekto smädný, tak sa vie napiť vody. Keď niekto ľúbi, tak vie povedať: ľúbim ťa. Táto metóda vychádza z ideálneho predpokladu, že herec tvorca robí to, čo na scéne robiť chce, hovorí to, čo ho najviac zaujíma. Keďže hovorí to, čo ho najviac zaujíma, môže byť presvedčivejší, lebo ťažko môže byť presvedčivý herec, keď hovorí o tom, čo mu je cudzie. No zároveň predpokladá, že sa človek nehanbí hovoriť úprimne a otvorene, čo môže byť veľmi nebezpečné. Nie každý herec je ochotný takto hovoriť, lebo sa bojí, že sa prezradí,“ uviedol režisér a dramaturg inscenácie Blaho Uhlár.
Rozbité rodinné aj profesionálne vzťahy či psychické poruchy, zhoršujúce kvalitu života – to a ešte všeličo iné spôsobuje zmätky súčasnosti, ktoré oživuje na javisku inscenácia Expand. Banálne rodinné situácie striedajú momenty estrádnej detektívky. Záznam reality kontrastuje s metamorfózou médií. Komicko-absurdné situácie, povýšené hereckou hravosťou, vyvolávajú oslobodzujúci smiech.
