Milana Markoviča si väčšina z nás pamätá ako trefného, pohotového a zároveň nezvyčajne ľudského komentátora spoločensko- politického diania v prvej dekáde samostatnosti Slovenskej republiky. Keď bola šou Večer Milana Markoviča pre mnohých televíznou udalosťou týždňa, však už prešlo veľa času a všeobecná predstava o zábave sa posunula kamsi celkom inam. Hostiteľ večera túto skutočnosť vo štvrtok neopomenul a zareflektoval ju aj niekoľkými dobre mierenými narážkami na diktát súčasnej televíznej kultúry. Netají sa, že by svojím kabaretom rád tým, ktorí odolávajú zvodom Bučkovcov, Sekerovcov či súťaží a la Milujem Slovensko ponúkol kultivovanú alternatívu. Hoci len v pomerne intímnom prostredí bratislavského Véčka, kam sa naraz nepomestí viac ako 120 hostí.
Politická satira bude mať svoje opodstatnenie zrejme pokým bude ľudstvo ľudstvom. A rovnako dlho si iste nájde aj svoj stabilný okruh priaznivcov. K určitej dobe však pasuje o trochu viac ako k inej. Alebo sa možno s dobou skrátka len mení forma, akou si ľudia od svojej frustrácie zvyknú uľaviť. Potrebujú teda dnes ešte odvážlivca, ktorý verejne povie to, čo si oni len potichu myslia o vláde či smerovaní tohto štátu? Nevystačia si so zdieľaním humorných koláží, karikatúr a fotografií prezidentových gramatických prečinov na sociálnych sieťach?
Markovič vo svojom novom kabarete politický humor výrazne zredukoval a skutočný prím hral (okrem osobného šarmu hlavného aktéra) humor hudobný, na ktorom sa výdatne podieľala dvojka Páni bratia v zostave Róbert Puškár a Peter Ninaj (vzadu zľava). S programom Markovičovi pomáhali aj herec Jaroslav Ďuríček, kúzelník Alexander Gerič či pôvabná speváčka Kristína Mackovčáková. Bezmála trojhodinová šou sa začala trochu rozpačito a pútavosť jednotlivých výstupov počas večera zľahka kolísala. Na záver už viditeľne zohratejšiu a uvoľnenejšiu partiu však už diváci oprávnene odmenili mohutným potleskom aj požiadavkou na prídavok.
