"Kto chce pocítiť, aké to je, nemať občiansky preukaz?“ Zopár odvážnych – diváci museli pred predstavením odovzdať identifikačný doklad – sa prihlásilo a súhlasilo, že "ten ich“ môžu zničiť. "Nie!“ zašumelo v hľadisku pri pohľade na roztvorené nožnice. "Veď súhlasili!“, ozvali sa iní a niekoľko preukazov skončilo rozstrihaných na zemi.
To bolo takmer finále inscenácie 25 671 v hlavnom programe Divadelnej Nitry, ktorá priniesla správu o tom, čo v praxi znamená vymazanie z registra občanov. Stalo sa to presne 25 671 obyvateľom Slovinska – Chorvátom, Bosniakom, Srbom… Administratívnym aktom prišli o trvalý pobyt, zamestnanie, zdravotné poistenie, všetky sociálne práva, mohli ich vyhostiť či deportovať.
"O téme vymazaných sa hovorilo, ani my sme však o tom veľa nevedeli. Aj preto bolo pre nás dôležité urobiť túto inscenáciu a vrátiť sa k problému aj po dvadsiatich rokoch,“ povedala dramaturgička Prešernovho divadla Marinka Poštrak. Poznatky nachádzali v knihách, na webových portáloch, stretávali sa aj s obeťami tohto úradného aktu, popierajúceho ľudské práva.
Opakujúcou sa piesňou domobrany vyvoláva autorský projekt chorvátskeho režiséra Olivera Frljiča chvíľami politickú agitku. Silou intímnych i expresívnych emócií, ktoré vyvoláva nekončiaci sa kolotoč krivdy, nenávisti a pomsty, sa však zadiera pod kožu.
Čajka, ako ju nepoznáte
Na pohovke sedí Maša. Mlčí. Nič sa nedeje. Nekončiace sa ticho vyvoláva v hľadisku rozpaky. To je už začiatok? Alebo naň ešte len čakáme? Ohromný prázdny priestor javiska, sporo zaplnený starými kreslami, vysedenou pohovkou, stolíkom a ošúchaným kobercom, po dlhšom čase ožije. Postavy prebiehajú javiskom bez zastavenia, každá sa ponáhľa nevedno kam. Až potom sa rozhovoria…
Čajka, ktorú priviezlo na Divadelnú Nitru Záhrebské divadlo mladých, je Čechovovou hrou len inšpirovaná. "Chceli sme Čechova priblížiť najmä mladým divákom,“ povedala Ksenija Marinkovič. Herečka, ktorá dostala rolu Arkadinovej. "To, čo sme urobili, nie je skutočná Čajka. Väčšinou sme nehovorili Čechovove dialógy,“ pridal sa Sreten Mokrovič, predstaviteľ Trigorina.
"Načo to bude?“ Pýtajú sa v hre Kosťovi priatelia, keď ťahajú na javisko obrovskú kovovú konštrukciu. "Neviem. Nech sa s tým trápia diváci,“ odpovedá mladý ambiciózny umelec, ktorý pripravuje premiéru svojej hry.
Raz sa herci, vedení režisérom Bobom Jelčičom, držia predlohy, raz improvizujú a pridávajú aktuálne glosy, reflexie či komentáre súčasnosti. Práve improvizácie spoľahlivo rozosmievali hľadisko. V niektorých okamihoch sa zmenila Čajka na bláznivú komédiu. Osem hrdinov, osem príbehov nešťastných ľudí, hľadajúcich lásku, uznanie, únik z ničoty, však smiech nevyvolávalo. Nikto z nich neprekročil hranice vlastnej samoty, nikto nenašiel pochopenie ani lásku. Inscenácia Čajka nenašla ani koniec. "Je to stále work in progress“, s úsmevom vysvetlila Ksenija Marinkovič.
Neimitujeme reč
Hlas skladacieho psa – hračky. Teleshopping. Occupy Wall Street. E. T. Mimozemšťan. Ako sa učiť po hebrejsky. Simpsonovci. Dieťa sa učí po čínsky. Hodina matematiky. Uvádzačka z Opery Bastille. Obamov príhovor po zvolení za prezidentského kandidáta. Pieseň Imagine. Čo všetko majú tieto najrozmanitejšie zvukové záznamy spoločné? Odzneli v predstavení Suita č. 1 ABC pre 22 účinkujúcich a dirigenta.
Projekt Encyklopédia reči skúma hovorené slovo vo všetkých jeho formách. Inšpiračným zdrojom režiséra Jorisa Lacosta sú zvukové záznamy, ktoré už roky systematicky zbiera a má ich vyše osem stoviek. Vytvára z nich zvukové koláže či mozaiky, v ktorých pretavuje úryvky do melódie, rytmu, kadencie, spevnosti, sýtosti…
Kto neovláda jazyky, má v hľadisku smolu. Nerozumie, môže sa len dať unášať hlasmi, deklamujúcimi neznáme slová. Tajničku rozlúštil, až keď si po skončení predstavenia vzal od uvádzačky text so zoznamom zvukových záznamov, ktorých mix si práve vypočul.
K jedenástim profesionálnym hercom, ktorí majú najrozmanitejšie metódy na to, ako si zapamätať všetky texty, pribudlo v Nitre jedenásť reprezentantov Slovenska. S nimi aj jazykolam Šašo vešia osušku či úryvok zo správ RTVS.
"Neimitujeme reč. Hľadáme zvukové a hudobné kvality jednotlivých záznamov,“ povedal režisér Joris Lacoste, ktorého fascinuje práca s ľudským hlasom. "Písmenami a, b, c sa začínajú mnohé abecedy. Preto sa dostali aj do názvu predstavenia Suita č. 1 ABC,“ dodal francúzsky režisér.
