Po ako dlhom čase privíta Bratislava v pohybe zasa hviezdu?
Svet dneška poznamenaný komerciou stále volá po hviezdach. Každý potrebuje mať pocit, že toto je iné, na to treba ísť. Myslím si, že predstavenia festivalu za celú sedemnásťročnú históriu predstavili veľmi veľa hviezd, len niektoré nie sú také mediálne známe. Veď čo robí hviezdu hviezdou? Kvalita práce a mediálny ohlas. V tohtoročnej hviezde – Wimovi Vandekeybusovi – sa stretlo oboje. Minulý ani predminulý rok nebola na festivale hviezda takého formátu.
Ale predstavenie jeho belgickej tanečnej skupiny Ultima Vez Na čo si telo nepamätá vzniklo pred štvrťstoročím.
Videla som ho naživo teraz vo Viedni na festivale ImpulsTanz. Wim Vandekeybus z toho urobil remake. A to predstavenie letí celým svetom, pretože ho chcú vidieť. Je to esenciálna práca, ktorá znamenala určitý zlom v tom, ako sa možno vyjadrovať pohybom, čo všetko možno s telom urobiť. A je zaujímavé, že aj po dvadsiatich piatich rokoch stále funguje. Našiel formu niečoho, čo je veľmi intenzívne, veľmi jednoduché, ale veľmi výrečné a ľudí stále oslovuje.
Z New Yorku ste pritiahli na festival Pavla Zuštiaka a jeho Palissimo Company s predstavením Bastard. Pretože je nominovaný na Bessie Award?
Palo Zuštiak vytvoril trilógiu, ktorú tento rok dokončil, aj ju v New Yorku celú uviedol a na základe toho získal nomináciu. Bastard je prvá časť a vznikla pred dvoma rokmi. Ale myslím si, že práve tá nominácia ho nominovala, aby bol na našom festivale. Okrem toho, že jeho práca funguje, tak sa mi páči, že pracuje s komunitou dobrovoľníkov, ktorí sa potom objavia na javisku.
Ešte ich však nemáte dosť…
Myslím, že sa študenti na Vysokej škole múzických umení spamätajú. Dúfam, že sa do 18. októbra prihlásia. Je to výzva pre všetkých od 10 do 85 rokov. Veľa tanečníkov alebo amatérskych hercov sa ma vždy pýta, nebude niečo, kde sa dá tancovať? Je to teda výzva nielen pre študentov, ale aj pre nich, nech si prídu spomenúť, aké to bolo stáť na javisku.
Na festivale predstaví svoje choreografie viacero slovenských tanečníkov, ktorí uspeli vo svete. Čím to je, že patria do kategórie úspešní?
Lebo sú dobrí, majú vôľu a vytrvalosť a presadili sa. Bohužiaľ, podhubie pre rozvoj tanca je na Slovensku stále podvyživené, tak išli do zahraničia, lebo tanečník sa potrebuje uplatniť. A chcú prijímať nové informácie, čo je super, dnes je svet otvorený, treba doň ísť, naučiť sa a je fajn, keď sa potom vracajú naspäť. Na festivale uvedieme prácu Jozefa Fručeka From Side of a Man from Side of a Woman s Divadlom Štúdio tanca. Budú tu traja slovenskí choreografi, ktorí sa naozaj ako tanečníci presadili vo svete, Mário Radačovský, Boris Nebyla, Lukáš Timulák. Tých mien je viac a som rada, že ich prácu uvidíme na festivale.
Foto: Robert Huttner
Bolo ťažké získať najlepšiu inscenáciu roka 2013 Jazdci českej skupiny Lenka Vagnerová&Company?
Na túto inscenáciu ma upozornila Šárka Ondrišová, ktorá skupinu oslovila. Veľmi chcela, aby bola na festivale a ja som privítala, že budeme mať dielo, ktoré je na tepe dňa a ocenené v Českej republike. Navyše vytvorené Slovenkou Lenkou Vagnerovou, takže máme ďalšieho Slováka, ktorý pôsobí v zahraničí, aj keď veľmi blízko.
Bratislava v pohybe prichádza v novom čase a s novým formátom.
Vynútili si to okolnosti, pretože tento rok veľmi významne znížili dotáciu na festival. Nemohla som teda urobiť dve časti ako vždy, a tak som urobila len jednu. A keďže rozhodnutie o financiách prišlo v marci, bolo už vlastne neskoro a nebol čas zabukovať veľké divadlá. Mala som však šťastie na belgickú tanečnú skupinu Ultima Vez, ktorá si robí program na rok dopredu. Podaril sa nám prienik v ich časovom harmonograme s termínmi v historickej budove Slovenského národného divadla.
Prečo ste program sústredili na víkendy?
Nemalo by to byť úplne na škodu, hoci tento rok bude festival roztiahnutý na ploche celého mesiaca. Víkendy sú fajn, každý je trošku iný, a tak si diváci aj trošku oddýchnu, naberú sily a znovu prídu do divadla. Dúfam, že týmto spôsobom si prídu pozrieť viacero predstavení, ako keby boli zoradené v jedinom týždni a mali by prísť len na jedno, dve.
Okrem historickej budovy SND budú festivalové predstavenia aj na Novej scéne, v Dome T&D a priestore A4. Načo potrebujete štyri scény?
Nemôžete dať krehkejšie, subtílnejšie predstavenie na veľké javisko, rovnako ako nemôžete dať veľkú inscenáciu na malú scénu. Jednoducho výber priestorov bol limitovaný veľkosťou produkcií. Navyše, každý priestor má svojho diváka. A keď sa v "tom svojom“ dozvedia, že sa festival odohráva aj v iných priestoroch, verím, že zájdu aj tam.
Priláka Tanec v uliciach, ktorý sa 12. a 13. októbra odohrá v nákupnom centre, na festival viac divákov?
Neviem, nemám to štatisticky vyhodnotené, takže neviem dokázať, či priláka viac divákov. Ale aspoň ukáže, že takýto tanec existuje. Je totiž veľa ľudí, ktorí to ani nevedia. Tento sprievodný program stále voláme Tanec v uliciach, pretože dnes sú nákupné centrá ulicami, v ktorých ľudia trávia svoj čas. Rozdávame tam aj informačné letáky s programom festivalu, takže sa dozvedia, že sa niečo deje. Je už len na nich, či do divadla naozaj prídu.
