Paralelné životy? Skvelý nápad

Devätnásť predstavení, trinásť inscenácií divadiel z deviatich krajín - to je vizitka 22. ročníka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa v stredu večer skončil.

04.10.2013 16:00
32 divnitra reflex Foto:
Maďarská inscenácia Reflex pobavila nielen mladé publikum.
debata

Dominantou bol tento rok projekt Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Šesť inscenácií divadiel z postkomunis­tických krajín prinieslo príbehy o praktikách tajných služieb komunistických režimov. „Inscenácia Môj spis a ja nie je o dobrých a zlých, o tom, kto bol obeť a kto zradca, ale o systéme, v ktorom ľudí prenasledovala tajná polícia,“ povedal Clemens Bechtel. Nemecký režisér priviedol na javisko deväť ľudí, ktorí vyrozprávali vlastné príbehy. Niektorých Stasi prenasledovala, iných sa snažila zlomiť, nechýbal ani agent. „Nemyslite si, že dnes vás už nikto nesleduje,“ pripomenul na záver jeden z civilných hrdinov predstavenia Štátneho divadla Drážďany, ktoré „chytilo“ silou intímnej výpovede. „Bol to dlhý proces nájsť ľudí ochotných vyrozprávať svoje osudy a potom z nich vytvoriť inscenáciu. Je však potrebné stále pripomínať, čo sa dialo v totalitných režimoch a ako ľudské životy ovplyvnil systém, v ktorom panoval strach. A mali ho všetci, aj obyčajní ľudia, aj tí, čo viedli krajinu i Stasi,“ spomenul Bechtel. Mučedníci režimu

„Toufar – Mučiace hry je dokumentárna opera o tom, ako človeka zomelie despotická moc,“ povedal autor hudby a libreta Aleš Březina. Na javisko Opery Národného divadla Praha preniesol príbeh o zázraku, ktorý sa stal v dedinke Číhosť v decembri 1949. A o tom, že kňaza Toufara eštebáci pri vyšetrovaní umučili na smrť.

„Myslím si, že to zázrak skutočne bol. Cirkev tento prípad dodnes nevyriešila,“ povedal filmový a divadelný režisér Petr Zelenka, ktorý zinscenoval komorný, no strhujúci príbeh o obetiach a katoch.

„Je to moja osobná pomsta. Slánsky zabil moju matku,“ povedala operná diva Soňa Červená, ktorá hrá a spieva postavu Gottwalda. Herečka a operná speváčka, ktorú sa márne snažili získať ŠtB aj Stasi, emigrovala začiatkom 60. rokov. Hviezda svetových operných domov sa vrátila až po „nežnej“.

Nebudeme už ďalej znášať nespravodlivosť v tejto krajine! Slobodu! Tieto a podobné heslá sa objavili v roku 1981 na stenách budov v centre rumunského mestečka Botosani. Agenti Securitate začali okamžite pátrať po odvážlivcovi. Neveriacky krútili hlavami, keď zistili, že po slobode volal šestnásťročný stredoškolák Mugur Calinescu. Keď sa doňho pustili agenti tajnej polície, o rok zomrel. Jeho príbeh postavila do centra svojej inscenácie Typografia majuskula autorka a režisérka Gianina Carbunariu.

„Mám dvadsaťšesť, praktiky tajnej polície som nepoznal na vlastnej koži. Neviem, či by som dokázal vykonať to, čo Mugur. Viem však, že Rumunsko potrebuje aj dnes hrdinov,“ povedal Silvian Valcu, ktorý stvárnil mladého hrdinu, ktorého vtedy zavrhlo celé mesto.

Výzva pre tých, čo totalitu nezažili

„Bola to výzva urobiť inscenáciu o dobe, ktorú sme nezažili,“ priznal autor Tomasz Kireńczuk. V príbehu, pod ktorý sa podpísal s režisérom Radkom Rychcikom, sa stretávajú plukovník krakovskej tajnej polície a dcéra poľského disidenta. V ich inscenácii (Na)sleduj ma dominuje vulgárnosť a erotika.

Ani básnik Péter Závada a režisér Daniel B. Kovács nezažili totalitu na vlastnej koži. Tému inscenácie Reflex (Odmäk) nenašli v archívoch, ale v knihe. Hrdinkou ich vtipom, iróniou a sarkazmom koreneného groteskného príbehu je psychiatrička, perzekvovaná komunistickým režimom. Bratislavské Divadlo SkRAT prinieslo v inscenácii Vnútro vnútra hneď dva príbehy. Časť Ľubomíra Burgra nasvietila, ako sa eštebáci vydierali navzájom. Časť Dušana Vicena rozohrala na javisku otázniky okolo dodnes nevyšetrenej smrti Přemysla Coufala, tajne vysväteného kňaza a agenta ŠtB. „Na každom predstavení som cítil zo strany divákov zvláštnu energiu. Inscenácie teda pre nich mali, dúfam, zmysel,“ povedal kurátor projektu Paralelné životy Ján Šimko.

Uhlárov Neistý grunt (Vnútrodruhová agresia) a Klimáčkov Holokaust v réžii Rastislava Balleka uzavreli včera program festivalu. Z tvorby slovenských divadiel vybral kurátor Peter Pavlac, ktorý zdôraznil, že sa pridŕžal festivalového motta Očistení, ešte Gombárovho Modrofúza Mestského divadla Žilina a hru Elfriede Jelinek Rechnitz – Anjel v interpretácii režiséra Davida Jařaba v podaní Slovenského národného divadla.

Divadelná Nitra uviedla tento rok strhujúce, zaujímavé i diskutabilné inscenácie. Projekt Paralelné životy bol skvelý nápad, len občas pokrivkával v realizácii.

debata chyba
Viac na túto tému: #Divadelná Nitra #Mučedníci režimu #Elfriede Jelinek