Stražanovci sú skutočnými pioniermi slovenského bábkarstva. Po tom, čo sa na našom území v druhej polovici 19. storočia úspešne predstavilo viacero českých kočovných bábkarov, bol to práve Ján Stražan (1856 – 1939), ktorý sa od nich odhodlal priučiť tomuto originálnemu umeleckému remeslu. Svojím premiérovým verejným vystúpením, ktoré sa odohralo v roku 1878 vo Vysokej nad Kysucou, sa Ján Stražan stal celkom prvým slovenským bábkarom a dokonca veľmi úspešným – počas svojho života odohral stovky vystúpení po celom území Slovenska aj Moravy. Jeho divadlo bolo známe ako Stražanovo, ale aj Veľké Gašparkovo divadlo a nezaniklo ani po jeho odchode. Naopak, v stopách Jána Stražana sa vydalo hneď niekoľko členov mladšej generácie rodiny Stražanovcov, medzi nimi aj Jánov vnuk Ladislav Stražan st., narodený 15. mája v roku 1926.
K remeslu starého otca sa však neprihlásil v najlepší čas. V 50. rokoch totalitný režim kočovné bábkarstvo tvrdo obmedzoval a boj o licenciu vtedy prehral aj Ladislav Stražan. Aj napriek ťažkým časom sa však rodine podarilo uchovať svoju tradíciu, Ladislav sa k bábkarstvu opäť vrátil v 70. rokoch. Aj medzičasom sa však venoval umeniu, bol nadaným výtvarníkom, čo napokon bohato zúročil aj pri výrobe svojich bábok a marionet.
Dlhé roky hrával po boku svojej manželky, radosť najmenším robili najmä klasickými rozprávkovými hrami, ako napríklad tou o Červenej čiapočke či Medovníkovej chalúpke. Ladislav Stražan st. s bábkarstvom skončil až v roku 1998, vtedy jeho remeslo prevzal syn Ladislav Stražan mladší. S manželkou sú už štvrtou generáciou bábkarov slávneho rodu a pod názvom Stražanovo bábkové divadlo odohrávajú predstavenia po celom Slovensku.
Okrem bábkohercov vyrástlo v široko rozvetvenej rodine Stražanovcov aj niekoľko činoherných majstrov – napríklad Jozef Stražan, člen súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Do rodiny Stražanovcov sa však počítal zo strany svojej matky aj herec Marián Zednikovič.
