Hru Ostrov napísal roku 1973 juhoafrický dramatik Athol Fugard podľa skutočnej udalosti. Počas nacvičovania Sofoklesovej drámy Antigona sa jeden z hercov dostal do väzenia. Fugard sa potom dopočul, že väznený herec nacvičuje Antigonu so spoluväzňami. Ostrov je rekonštrukciou tohto príbehu.
Odporom ku slobode
Hra naznačuje, že symbolický odpor proti utláčaniu môže viesť ku skutočnej slobode. Jej názov odkazuje na Robben Island, notoricky známe väzenie pre politických väzňov, v ktorom strávil Nelson Mandela 27 rokov svojho života.
Pracovať s takým vysoko politickým materiálom sa Fugard odvážil azda len preto, že ako beloch podstupoval menšie riziko, no policajným raziám sa nevyhli a niekoľko členov produkcie skončilo vo väzení (v apartheidnej Južnej Afrike bolo protizákonné už len to, že belošský režisér pracoval s černošskými hercami). Napriek tomu mala hra roku 1973 utajenú premiéru v Kapskom Meste a putovala na Broadway.
Hra s dvoma hercami sa odohráva v klaustrofobickom priestore väzenskej cely, ktorú v komorných priestoroch Divadelného klubu na Školskej ulici tvorí celé javisko. Dvaja spoluväzni trávia dni nútenou fyzickou prácou a počas večerov nacvičujú záverečnú scénu z Antigony, ktorú chcú uviesť pred ostatnými väzňami.
Vlado Jedľovský a Dano Heriban sú zaujímavou dvojicou ako predstavitelia dvoch generácií – generačný rozdiel medzi nimi vytvára komické efekty, ktoré v pôvodnej hre neboli. Heriban je presvedčivý ako mladší, idealistický intelektuál, ktorý ešte nestratil energiu protestovať, kým Jedľovský hrá unaveného, poníženého a zatrpknutého starca. Obaja presvedčivo stvárňujú neurózu a vystrašenosť, ktorá sprevádza každodenný boj o psychické prežitie vo väzení. Ich zápasenie je súbojom dvoch odlišných ľudí, ale aj balansovaním na tenkej hranici medzi nádejou a jej stratou, protestom a ponížením, optimizmom a zúfalstvom.
Hra o hre aj o hraní sa
Minimalistickú scénografiu dopĺňa filmová projekcia čiernobielych obrazov znázorňujúcich väzenský priestor (ten fyzický, ale aj mentálny) – ostnatý drôt, strážna veža, nekonečná cesta. Mnohovrstevnosť hry (je to hra o hre, ale zároveň hra o hraní sa ako úniku z reality) vytvára priestor pre tvorivosť hercov a možnosť aktualizovať hru na náš (alebo akýkoľvek) kultúrny priestor. Tejto možnosti sa však režisér Róbert Horňák a dramaturgička Viki Janoušková nechopili a radšej ponechali hru vo všeobecnej rovine.
Z prekladu Ivice Chorvátovej srší energia a hravosť, text je prešpikovaný súčasným slovenským slangom a hovorovým jazykom. Energickosť, s ktorou obaja herci pracujú s hlasom aj telom, ako aj intelektuálne zručné spracovanie témy zaručuje nevšedný umelecký zážitok. Ako sme mohli vidieť už aj počas uplynulých sezón, divadlo Ticho a spol. rozhodne nepodlieza divákovi a v tomto je nesporne jedno zo zaujímavejších bratislavských divadiel malých foriem.
A. Fugard, J. Kani, W. Ntshona: Ostrov / réžia: Róbert Horňák / účinkujú: Vlado Jedľovský a Dano Heriban / premiéra v Divadle Ticho a spol. 28. septembra 2013 / najbližšia repríza 4. 11.
