„Naše divadlo každé dva roky pripravuje pôvodný slovenský muzikál. Keď som hľadal tému pre dospelých, spomenul som si na Sherlocka Holmesa, ktorého som začal čítať ako desaťročný namiesto rozprávok. Svet Londýna 19. storočia, hmly a atmosféra detektívok ma nesmierne fascinuje, tak sme sa ju snažili preniesť na javisko,“ povedal umelecký šéf a režisér predstavenia Michal Náhlik.
Nevychádzal z jedinej poviedky či románu alebo ich postáv, inšpirovala ho celá tvorba slávneho škótskeho spisovateľa a lekára. „Navyše, v roku 1888 vystrájal v Londýne Jack Rozparovač. Tak sme príbeh spojili aj s týmto najväčším zločincom tej doby,“ vysvetlil režisér a autor libreta. Príbeh plný prekvapivých zvratov situoval do roku 1888. Na javisku rozohral napínavý a osudový zápas Sherlocka Holmesa a svetoznámeho záhadného zločinca – ako metaforu zápasu medzi dobrom a zlom. Nezabudol, samozrejme, ani na večného detektívovho soka profesora Moriartyho, ktorý je tiež symbolom zla.
„Všetci vidia Sherlocka Holmesa s loveckou čiapkou a vo veľkom plášti, ale samotný autor nikdy nenapísal, že by to tak bolo. Vymyslel si to jeden ilustrátor a odvtedy to všetci prebrali. Pravda je, že v mnohých poviedkach hrá Sherlock na husliach, tomu sme sa však chceli vyhnúť. V našom muzikáli dosť často rozprávame o hudbe, ale skôr v sarkastickom tóne, čo sa týka hry na husliach,“ pokračoval Michal Náhlik.
Na scéne, ktorú navrhla Anita Szökeová, vyrástli londýnske krivolaké uličky a pochmúrne domčeky. Dobovú atmosféru dotvárajú kostýmy Lenky Kadlečikovej. Autorom hudby je Juraj Haško. „Jeho hudba nie je prvoplánová. Chcel som do pochmúrneho Londýna dostať veľmi atmosférickú hudbu. A Haško urobil možno náročnú hudbu, ale na druhé, tretie počutie je chytľavá a veľmi originálna,“ povedal režisér.
Texty piesní napísal Róbert Mankovecký, s ktorým spolupracuje dosť často. „Páči sa mi jeho sarkazmus, a keďže Sherlock Holmes je kráľom sarkazmu, voľba bola jasná. Nechcel som žiadne klišéovité veršíky o láske, vedeli sme, že musia byť vtipné, ale zároveň aj dramatické,“ skonštatoval Michal Náhlik.
Pretože nemá rád oddelené herecké a tanečné zložky, choreografka Renata Ptačin nemala ľahkú úlohu. „Z tanečníkov musela urobiť hercov či už výrazovými prostriedkami v tvári alebo v samotnej choreografii. Dokázala to fantasticky,“ dodal režisér a autor libreta. Muzikál Sherlock Holmes zavedie diváka do Londýna konca 19. storočia a nasvieti aj odvrátenú tvár starých dobrých čias. Neobchádza ani večnú tému lásky a skutočného priateľstva.
