Recenzia: Historia – magistra vitae

Literatúry o histórii aj 20. storočia sú plné knižnice. Odborníci pripomínajú súvislosti, obhajujú rôzne stanoviská. Na tú istú dejinnú udalosť sa kopia názory širokého spektra od jej nekritického velebenia po absolútne zatratenie. Čechofrancúz Patrik Ouředník vo svojej próze Europeana nazerá na dejinné udalosti minulého storočia trochu inak. Aby iba akcentoval kľúčové momenty a ich hodnotenie necháva na čitateľa.

17.02.2014 07:00
Europeana Foto:
Eva Gašparová, Kamila Antalová, Viliam Hriadel, Daniel Žulčák a Marek Geišberg v inscenácii Europeana.
debata

Čitateľsky úspešný experiment zaujal aj divadelníkov. Dramaturg Miro Dacho (súčasne aj prekladateľ prózy) a režisér Ján Luterán pre martinské Slovenské komorné divadlo pripravili jeho divadelnú podobu. O dramatizácii sa dá ťažko hovoriť, pretože ani próza, ani jej divadelná podoba nepracujú s tradičnými prostriedkami, ako sú postavy, situácie, dialógy. Divadelný scenár je výberom Ouředníkových textov, ktoré päť hercov trochu schematicky podelených na mladú dvojicu, dvojicu stredného veku a staršieho muža prezentujú v divadelnom priestore. Text je sledom lakonických prehovorov, niekedy komentárov, inokedy fikcií, vychádzajúcich z reálií. Fakty sa opakujú, dostávajú rôzne akcenty, prinášajú humor, ale aj mrazivé paradoxy.

Inscenácia sa odohráva v knižnici, nad knihami, necitlivo vyhádzanými z políc. Javisko pripomína aj smetisko. Koľkokrát sa knihy ocitli v podobnej nedôstojnej situácii… Kostýmy Evy Kleinovej veľmi jemne podčiarkli rozdelenie a charakterizáciu hercov, pracujú aj s odkazmi na doby minulé, aj na najsúčasnejšiu súčasnosť. Scénografické riešenie Jána Ptačina a Michala Lošonského spolu s kostýmami výrazne podčiarkujú nezvyčajnosť celej inscenácie. Hudobné citácie z Beethovena a Lehára voči ostatným zložkám inscenácie pôsobia trocha minimalisticky.

Kľúčom k dobrej inscenácii býva herec. Úlohy, ktoré pred Kamilu Antalovú, Daniela Žulčáka, Evu Gašparovú, Mareka Geišberga a Viliama Hriadela postavila predloha, si vyžadujú úplne iné herectvo. Hoci chýbajú klasické postavy, plnokrvné dramatické situácie či plnovýznamové dialógy, herec sa musí s témami, o ktorých hovorí, vedieť vyrovnať – prinajmenšom stotožniť, alebo zaujať odstup. Bez osobnostnej orientácie v histórii 20. storočia to však nejde.

Martinská Europeana je vyvážené, múdre divadlo. Tvorcom sa podarilo netypický text zdivadelniť. Herci varírujú fakty, a tak vytvárajú svojbytné situácie, z ktorých ide tu humor, tu mrazenie. Predstavenie má pútavý dej. Dobrý rytmus a veľa podnetov na premýšľanie i pre pamätníkov časov minulých i pre tých, ktorí sa o histórii ešte len učia.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Patrik Ouředník: Europeana – Stručné dejiny 20. storočia / réžia: Ján Luterán / dramatizácia: Miro Dacho, J. Luterán / scéna: Ján Ptačin, Michal Lošonský / kostýmy: Eva Kleinová / hrajú: Kamila Antalová, Daniel Žulčák, Eva Gašparová, Marek Geišberg, Viliam Hriadel / premiéra: Štúdio SKD Martin 7. februára

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dejiny #divadelná recenzia #Patrik Ouředník