Príbeh k pesničkám
Z rozsiahlej Filipovej tvorby by sa iste dali vybrať pesničky k akejkoľvek inscenácii, no autor hry a režisér Jakub Nvota postup obrátil. Nehľadal pesničky k príbehu, ale príbeh k pesničkám. Hľadal príbeh života postáv vykrojených z nálady Filipových skladieb. Postáv clivých, nenájdených, smutno-smiešnych. Práve taký je psychiater Tóno (Štefan Martinovič), ktorý diváka sprevádza príbehom, ale sám príliš často odhaľuje svoje ľudské neresti a trápenia, krásna Soňa (Eva Sakálová), ktorá aj napriek svojej plytkosti tuší, že s jej manželstvom nie je čosi v poriadku, húževnatá Milada (Ivana Kuxová) s nenaplnenými túžbami po uznaní, popletená Karolína (Zuzana Mauréry) hľadajúca nielen prácu, ale aj životnú rovnováhu, ale najmä Adrian (Ondrej Kovaľ), ktorý sa jedného dňa rozdvojil a teraz blúdi medzi sebou a sebou.
Hoci je krehký príbeh budovaný citlivo, logicky stavia na atmosfére ústrednej skladby Clivota a autor ho rozvíja v hravých variáciách, divák čoskoro postrehne, že téma nie je natoľko silná, aby udržala napätie po celý čas inscenácie. Sľubný začiatok, humor, nasadenie a výborné budovanie atmosféry sú zjavné najmä v prvej časti inscenácie. Postupne sa zdá, akoby tvorcom dochádzal dych, príbeh sa banalizuje, rozuzlenie prichádza (alebo skôr neprichádza) náhle, v jedinej vete. Podobný postup sa logicky odráža aj na hereckých výkonoch. Ak prvá časť ponúkala hercom veľa možností na hravosť, fyzický prejav, dobre vybudované slovné aj fyzické vtipy, druhá časť inscenácie bola ťažkou previerkou ich herectva. Krátke a nie veľmi obsažné dialógy, menej fyzického konania, ale aj náročný arénovitý priestor odhalili rezervy najmä u mužskej časti obsadenia. Vyrovnanú úroveň výkonu si rozhodne zachováva Zuzana Mauréry, ktorá v inscenácii skutočne exceluje.
Nový rozmer
Situáciu často zachraňujú pesničky, ktoré v hudobnej produkcii Oskara Rózsu a v podaní hudobne disponovaných hercov dostávajú nový rozmer. I tu sa však zdá, akoby niektoré z trinástich skladieb inscenácia obsahovala nie kvôli ich významu, ale skôr kvôli tomu, že ich divák akosi očakáva.
Inscenácii rozhodne nemožno uprieť humor, výborne vybudovanú atmosféru a najmä v prvej časti aj hravé a živé herecké výkony. Je iste škoda, že tvorcom postupne dochádzal dych, no len máloktorý divák bude z divadla odchádzať sklamaný.
Jakub Nvota: Spomínam na Paríž / réžia: Jakub Nvota / dramaturgia: Michaela Doležalová / scéna a kostýmy: Tom Ciller / hudba: Jaro Filip / hudobný producent: Oskar Rózsa / hrajú: Ondrej Kovaľ, Eva Sakálová, Ivana Kuxová, Zuzana Mauréry, Štefan Martinovič / premiéra: 15. február v Štúdiu L+S, Bratislava
Hodnotenie Pravdy: 3/5
