Mária Terézia z Ameriky
Inscenácia Kamene vo vreckách vznikla podľa predlohy írskej dramatičky a herečky Marie Jonesovej, a hoci je jej obsah pomerne univerzálny, režisér Patrik Lančarič sa scenár rozhodol prispôsobiť miestnym reáliám. Nebola to však jednoduchá úloha, a to nielen preto, že bolo kvôli prísne stráženým autorským právam nutné každú drobnú zmenu konzultovať. „Hra do veľkej miery stojí na nuansách anglického jazyka, na akcentoch a sociálnom kontexte, a tak sme sa tieto súvislosti snažili pretransformovať do slovenských reálií,“ vraví režisér.
Dej sa teda odohráva v Liptove, kam prichádza americký filmový štáb nakrúcať historický veľkofilm o Márii Terézii a jej údajnom slovenskom milencovi. Hlavné úlohy v snímke majú stvárniť americká hviezda slovenského pôvodu a nemecký herec známy viac svojím alkoholizmom ako umením. Dôležitým doplnkom je aj miestny ľud, ktorý za pár eur postáva pred kamerou v dobových kostýmoch ako skupina komparzistov. Medzi nimi sú aj Karči a Jakub (najdôležitejšie zo 17 postáv Mira Nogu a Borisa Farkaša). Karči po neúspechoch v podnikaní sníva o tom, že raz sám prerazí ako scenárista, Jakub si už na svojom americkom sne prsty popálil, a preto je oveľa skeptickejší. Náhly záujem americkej herečky ho však predsa na chvíľu obmäkčí, ale len kým neodhalí jeho skutočnú príčinu a tiež tragické následky, ktoré taká hollywoodska ilúzia môže mať na jeho prostých krajanov.
Pocta Farkašovi a Nogovi
Viac ako dvojhodinová inscenácia Kamene vo vreckách, to je predovšetkým herecký koncert Nogu a Farkaša. Hoci sa spolu v divadlách stretávajú už niekoľko desiatok rokov, príležitostí na takúto úzku spoluprácu dosiaľ veľa nemali. Predstavenie, v ktorom sa v sekunde menia na diametrálne odlišné postavy, ich stavia pred mnohé výzvy. „V divadlách už dnes skúšanie tak trochu absentuje, nie však v tomto prípade. Túto hru sme začali skúšať už pred piatimi rokmi,“ vraví Boris Farkaš. „Je to trochu klauniáda, vyžaduje si veľmi precízne herectvo,“ pridáva sa Miro Noga. „Ale dôležité je, že hra je naozaj o tom, čo sme aj my sami už tak trochu zažili – príde sem veľká zahraničná produkcia, ktorá nás použije… a ďalej sa už nič nedeje,“ dodáva herec s úsmevom.
Ako poctu týmto dvom hereckým osobnostiam hru vníma aj režisér. „Táto inscenácia by pokojne zamestnala väčší divadelný súbor, tu ju však zvládajú len dvaja. Navyše to nie je o žiadnom prezliekaní, pracujeme v podstate metódou filmového strihu – zmena nastane v jedinej sekunde. Aby to mohlo fungovať a navyše vyzerať ako nenáročná "sranda“, vyžaduje si to naozaj veľa práce. Z môjho pohľadu ide o vôbec najťažšiu formu divadla," tvrdí Patrik Lančarič. Svoj názor si môžete v divadle Astorka Korzo '90 urobiť už počas sobotnej premiéry.
