Pro-téza o obetiach i agentoch tajnej polície

Zažiť na vlastnej koži zopár hodín totality? Jedinečnú možnosť ponúka festival autorského divadla Pro-téza. V prítmí hľadiska bratislavského priestoru pre súčasnú kultúru A4 žiadne nebezpečenstvo určite hroziť nebude. Piaty ročník Pro-tézy totiž uvádza predstavenia, ktorá vznikli ako súčasť európskeho projektu Paralelné životy - 20. storočie očami tajnej polície.

09.04.2014 05:00
40 pro-teza Toufar Foto:
Operná diva Soňa Červená v dokumentárnej opere Toufar - Mučiace hry.
debata

„Odkrývame mechanizmy, ktoré v rámci tajnej polície ŠtB umožnili budovanie paralelnej mocenskej štruktúry, ako aj vzájomnú kontrolu zamestnancov či spolupracovníkov na všetkých úrovniach tejto organizácie,“ povedal Ľubo Burgr. S režisérom Dušanom Vicenom sa podpísali pod inscenáciu súboru SkRAT Vnútro vnútra, v ktorej vykrúcajú otázniky okolo dodnes nevyšetrenej smrti Přemysla Coufala, tajne vysväteného kňaza a agenta ŠtB.

„Toufar – Mučiace hry je dokumentárna opera o tom, ako človeka zomelie despotická moc,“ povedal autor hudby a libreta Aleš Březina. Na javisko Opery Národného divadla Praha preniesli spolu s dramatikom a režisérom Petrom Zelenkom príbeh o zázraku, ktorý sa stal v malej dedinke Číhosť v decembri 1949. A o tom, že kňaza Toufara pri vyšetrovaní eštebáci umučili na smrť.

Nebudeme už ďalej znášať nespravodlivosť v tejto krajine! Slobodu! Tieto a podobné heslá sa objavili v roku 1981 na stenách budov v centre rumunského mestečka Botosani. Agenti Securitate len neveriacky krútili hlavami, keď zistili, že „pisateľom“ je 16-ročný stredoškolák. Rok po tom, čo sa doňho „pustili“, zomrel. Jeho príbeh postavila do centra inscenácie Typografia majuskula rumunská autorka a režisérka Gianina Carbunariu.

„Bola to výzva urobiť predstavenie o dobe, ktorú sme nezažili,“ priznal autor Tomasz Kireńczuk. V príbehu, pod ktorý sa podpísal s režisérom Radkom Rychcikom, sa stretáva plukovník krakovskej tajnej polície a dcéra poľského disidenta. V ich inscenácii (Na)sleduj ma Nového divadla v Krakove dominuje erotika.

„Inscenácia Môj spis a ja nie je o dobrých a zlých, o tom, kto bol obeť a kto zradca, ale o systéme, v ktorom ľudí prenasledovala tajná polícia,“ povedal Clemens Bechtel. Nemecký režisér priviedol na javisko Štátneho divadla Drážďany deväť ľudí, ktorí vyrozprávali vlastné príbehy. Niektorých Stasi prenasledovala, iných sa snažila zlomiť, nechýbal ani agent. „Nemyslite si, že dnes vás už nikto nesleduje,“ pripomína na záver jeden z účinkujúcich.

Mnoho príbehov, ktoré objavili divadelníci v archívoch, sa na javisku neobjavilo. Dostali sa však do knihy Paralelné životy, ktorú na Pro-téze dnes podvečer predstavia. Festival autorského divadla v Bratislave navyše odštartuje šnúru minifestivalov Paralelných životov, ktoré predstavia vybrané inscenácie v ďalších krajinách, čo sa do projektu zapojili. „Zámer pripomínať si dlho tabuizovanú minulosť cez príbehy konkrétnych ľudí, ktoré boli nájdené v archívoch, dáva projektu autentickosť. A možnosť cez postoje niekdajších obetí či vinníkov skúmať naše súčasné hodnoty mu prepožičiava nevídanú energiu a étos,“ dodala riaditeľka Divadelnej Nitry Darina Kárová. Asociácia DN bola totiž iniciátorom aj koordinátorom neobyčajného európskeho projektu.

Podrobné informácie o 5. ročníku festivalu Pro-téza sú na www.a4.sk/…kty/pro-teza.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Pro-téza #A4 #Paralelné životy - 20. storočie