Vzdať hold legendárnemu medzivojnovému tenoristovi, na mieru ktorého šil operety Franz Lehár, znamená reflektovať jeho repertoárové priority. Ak svojho času Tauber zrovnoprávnil operu s operetou, Piotr Beczała toto interpretačné posolstvo rozvíja nadšene a zodpovedne. V kontexte CD projektu sa dramaturgické ťažisko koncertu nenáhodne posunulo do operetnej polovice. Aby však Beczała potvrdil, že v pomyselnom rebríčku svetových tenorov patrí do hornej desiatky, vyzdobil úvodnú časť áriami z opier. Jeho timbre, výrazový naturel, formovanie fráz a dynamiky ho nelimitujú žiadnym smerom. Neafektovane emotívny je na slovanskej pôde (Princ z Rusalky, Jeník z Predanej nevesty), prirodzene vrúcny vo Verdim (Riccardo z Maškarného bálu a Vojvoda z Rigoletta), náruživo dobyvačný ako Gounodov Romeo. V Beczałovom hlase pozvoľna badať čoraz plnšie a tmavšie stredy, jas a istota vysokej polohy – hoci povestné C neponúkol – sú však zachované. Zo dvakrát bol však v nasadzovaní výšok troška opatrný.
Ani operetná časť nezviedla umelca k exhibícii hlasu či svojho ega. V ukážkach z Lehárovej Giuditty, Kálmánovej Grófky Marice či v árii z pera Richarda Taubera (opereta Der singende Traum) veľmi pokorne, s vybrúsenou škálou dynamiky a výrazu formoval ich náladový kolorit. Lahodnou kantilénou podčiarkoval zasa melodické čaro partov. Bodku za oficiálnou časťou programu (po nej nasledovali tri operetné prídavky) dala najpopulárnejšia Sou-Chongova ária zo Zeme úsmevov. Piotr Beczała v nej doslova naplnil slovenský preklad a „svoje srdce dal“ nadšene tlieskajúcemu bratislavskému publiku.
Osobitná pochvala patrí tiež známemu poľskému dirigentovi Łukaszovi Borowiczovi. S veľkým entuziazmom a pochopením pre partnerstvo so sólistom vypracoval na čele Českého národného symfonického orchestra všetky sprievodné i samostatné čísla.
Hodnotenie Pravdy: 4,5/5
Piotr Beczała, tenor / Český národný symfonický orchester / Łukasz Borovicz / Cyklus Svetové operné hviezdy / Agentúra Kapos v Opere SND 25. apríl
