Ladislav Chudík sa narodil pri petrolejke, oslavuje v žiari reflektorov

Často spomínate? Alebo si skôr niečo radšej plánujete?

Najčastejšie spomínam na detstvo – ako mi bolo dobre s rodičmi! Najkrajšie do toho siedmeho roku. Spomínam si rád na sviatky. Nikdy nezabudnem na pocit, keď som dostal krásnu hračku – koníka vyrezaného z dreva. Nezabudnuteľné sú chvíle pri Osrblianke, prítok Hrona, kde sme sa hrávali s deťmi od susedov. To bolo čarovné. Plány si už nerobím, som rád, keď sa mi ešte podarí splniť cez deň to, čo si zaumienim ráno.

  Ako vyzerá váš deň? Z čoho sa tešíte?

Väčšinou sa moje dni podobajú. Plním si svoj režim, aby som si udržal akú-takú kondíciu. Teším sa, že ma ešte trochu poslúcha moje telo, dakedy aj hlava.

K narodeninám iste dostanete mnoho kytíc, ktorú vôňu máte najradšej? Máte rád kvety?

Žiaľ, čuch mi už tak dobre neslúži ako kedysi. Darmo, staroba si berie svoju daň, ale pamätám si – a po tieto dni v prírode táto vôňa prevládne, na príjemný závan agátov. Agáty kvitli každý rok práve vtedy, keď som mal narodeniny a ich vôňa mi zvestovala, že som zasa o niečo starší.  Kvety mám veľmi rád. Aj ako výraz poďakovania. Pre pestrú farebnosť som mal rád gerbery, frézie, ale najmä lúčne kvety, keď som bol niekde vonku, na každom kroku mi pripomínali krásu prírody.

Spája sa vám napríklad aj divadlo s nejakou vôňou?

Divadlo sa mi spája s vôňou líčidiel a mastixu – lepidla na fúzy a parochne. Vôňu líčidiel som mal rád, ale mastix som neznášal.

Akú najkrajšiu jar ste zažili? Kedy ste sa cítili na vrchole síl?

Nepamätám si nejakú konkrétnu jar, ale v spomienkach sa mi spája jar so snením o láske. Najmä, keď som bol zaľúbený. A bolo jedno, či som bol mladší, alebo starší. Asi najviac som si uvedomoval pocit šťastia, bol to vtedy akýsi vrchol,  keď som zmaturoval. Bola to skúška dospelosti, ktorú si želali najmä moji rodičia. Býval som šťastný, keď sa mi podarilo, o čo som sa usiloval. Vlastne každý slušný výkon mi priniesol šťastie.

Na čo by ste najradšej z toho, čo ste zažili, zabudli? Čo by ste si zo svojho života zopakovali?

Najradšej by som zabudol na všetky trápenia so zdravím. A zopakoval by som si všetky šťastné chvíle. Napríklad aj momenty, keď sme s divadlom začínali ešte ako deti. Ale zopakoval by som si aj mnohé šťastné chvíle s milými ľuďmi.

Ľahko ste nadväzovali kontakty? Našli ste si aj v staršom veku nových kamarátov? Rozumiete si s mladými?

Najradšej som nadväzoval kontakty práve s mladými. Mal som pocit, že so staršími je to ťažšie, lebo sú už vyhranení. Ale ani v mojom staršom veku som, myslím, nemal ťažkosti sa s niekým zoznámiť. Je však pravda, že som nebýval často iniciátor zoznámení a zblížení. V tomto smere som skôr uzavretý. Ale s mladými som si chcel rozumieť. Očakával som, že môžu mať rozdielne názory od starších, a to ma zaujímalo. Patrím skôr k tým, ktorí viac počúvajú, ako hovoria. Ale aj ja sa viem rozvravieť a - košato.

Stalo sa vám v živote niečo magické? Zázrak?

Nemám takéto skúsenosti, ale za zázrak považujem, že som spravil maturitu.

Ste spokojný v Bratislave a na Slovensku? Ktoré končiny sveta sa vám ešte páčia?

Áno, som spokojný s tým miestom, kde som sa narodil a kde žijem. Najviac sa mi páčia hory a jazerá. Môžem hovoriť ešte o miestach, ktoré som navštívil a kde som bol v zahraničí. Najčastejšie to bolo v Českej republike, prípadne v Rakúsku – aj tam sa mi páči.

A čo je úplne najkrajšie?

Samozrejme, že najkrajší je pre mňa môj rodný kraj, najmä Hájny Grúň s výhľadom na panorámu hôr. Mimochodom, nezabúdam nikdy zdôrazniť, že ho považujú za geometrický stred Slovenska! Museli ste v živote čeliť žiarlivosti? Žiarlili ste? Žiarlili na vás? Pocítili ste rivalitu? Áno, žiarlim asi ako každý, keď má dôvod, ale neovládne ma to celkom. Neviem, či niekto žiarlil na mňa, netušil som. Rivalitu, tú som pocítil skôr. Najmä v práci. Občas ma pichlo, ale nedošlo až k súbojom.

Kedy ste sa najviac cítili víťazom?

Keď som mal úspech, keď sa mi niečo podarilo. A keď sa mi podarilo aj niečo s námahou prekonať, napríklad aj seba. Alebo keď som podal dobrý výkon za mladi v športe. Mal som rád tenis, stolný tenis, volejbal, turistiku a plávanie.

Čo pre vás znamená láska?

Láska pre mňa znamená veľa, možno najviac v živote. Má veľkú silu a rozličnú podobu.

Dá sa život dopredu naplánovať? Čo vám kazilo zámery? Pomohla vám aj náhoda?

Plánovaniu som sa nevyhol, človek si predstavuje rôzne ciele, ku ktorým chce smerovať. Ale na ceste za cieľmi sa môžu objaviť prekážky. Sú rôzne a môžu byť závažné. Na mojej ceste to boli zdravotné škrty. Ale je to asi tak ako znie názov môjho knižného rozhovoru s Jánom Štrasserom:  Žijem nastavený čas. Bude to asi tak, že som dostal do daru náhradu za tie časové obdobia, strávené po nemocniciach a chorý doma. Je to ako pri futbalovom zápase a – som za to vďačný.

Zažili ste už všetko, čo ste chceli? Máte nesplnený sen? Máte spokojnosť v duši?

Iste som nezažil v živote všetko, čo som chcel, ale väčšinu určite. Mám, čo sa tohto týka, v duši spokojnosť. Venoval som sa povolaniu, ktoré som si želal a navyše, nakoniec som presvedčil aj rodičov, že som sa rozhodol dobre.

Cítili ste v živote podporu kolegov?

Pravdaže, práca na javisku je spoločné dielo. Ale najmä tú podporu potrebujem práve teraz, keď ma tá staroba už riadne vykráda. Svojim kolegom ďakujem.

Budete mať aj narodeninovú tortu?

Neviem, možno, asi podľa toho, či som bol dobrý predchádzajúci rok.

Obľubujete sladkosti? Lebo k narodeninám tiež patria.

Áno, mám rád sladké. Najradšej také ako od mamy – palacinky s tvarohom, žemľovku, ryžový nákyp, ovocné zemiakové gule a podobné pochúťky. Manželka mi robieva ovocné šaláty s rôznym ovocím, to mi chutí, ale rád jem aj zeleninové šaláty.

Koľko listov od fanúšikov ste asi v živote dostali? Odkladali ste si ich?

Fíha, nepočítal som. Bolo ich ozaj veľké množstvo – najmä v istých obdobiach. Aj som si ich väčšinou odkladal, najmä som sa snažil odpovedať, ale nedalo sa na všetky. Tak teda ďakujem za príležitosť takto poďakovať všetkým, čo mi v minulosti napísali. Malo to pre mňa význam.

Posunulo sa Slovensko počas vášho života poriadne dopredu? V čom najviac?

Áno, a to o riadny kus. Ja som sa narodil pri petrolejke. A kto z mladých dnes z praxe vie, čo je to petrolejka? Dôležitejšie ako technický pokrok je však pestovanie medziľudských vzťahov, pozornosť venovaná otázkam spolunažívania a všetkému, čo s tým súvisí. Slovensko sa obohatilo o inteligenciu, dosiahlo veľa na poli kultúry a športu, v mnohých rovinách siahlo na európsku či svetovú úroveň.

Pripájame sa ku gratulantom a – čo vy odkážete čitateľom Pravdy?

Želám zdravie, lásku a úspech.