Shakespearova Búrka bez slov. Rozpráva ľudské telo

Aj keď ide o Shakespeara, v inscenácii The Tempest nie sú dôležité slová. Len ľudské telo a jeho fyzická reč. Hoci cez príbeh vyhnanca Prospera rieši vzťahy mýtov, utópie, umenia a skutočnosti. Pod originálnym názvom poslednej hry veľkého alžbetínca, dôverne známej ako Búrka, uvádza Balet Slovenského národného divadla v historickej budove v piatok a v sobotu v premiére večer pôvodnej choreografie.

30.05.2014 09:00
40 temptest 2 Foto:
Shakespearova Búrka inšpirovala trojlístok choreografov k vytvoreniu predstavenia The Tempest.
debata

„Búrka je v prírodnom ponímaní prirodzeným cyklom napätia a uvoľnenia. V Shakespearovej Búrke ide o mágiu uvoľnenia po búrke a opätovného prosperovského napätia. Búrky sa opakujú. Spravodlivosť neexistuje. Je to archetyp toho, v čom žijeme. V mágii javiska a pohybu, tieňov a ilúzie,“ uviedol režisér predstavenia Jozef Vlk.

Každý z trojice choreografov Andrej Petrovič, Jaro Viňarský, Stanislava Vlčeková si v Shakespearovej romanci našiel niečo iné. „Z Búrky ma najväčšmi oslovuje postava Calibana, reprezentujúceho prírodného človeka – slobodného, nedotknutého "socializáciou“. Caliban je tu akýmsi neuchopiteľným monštrom, ktorého treba skrotiť. V kontexte dnešnej doby je symbolom inakosti, ktorej sa bojíme, a z pocitu ohrozenia často volíme cestu násilia," povedal tanečník, choreograf, performer a tanečný pedagóg Jaro Viňarský.

Jediným výtvarným prvkom sú pre neho telá tanečníkov. A medzi jeho inšpiračnými zdrojmi bolo okrem iného aj dielo nemeckého výtvarníka Maxa Neumanna ako bohatý ilustračný arzenál zobrazovania anatómie shakespearovskej doby a kinetické umenie Thea Jansena Strandbeesta. Cez motív osobnej slobody, jej obmedzovania, strachu a manipulácie, teda vzťahu vzdelanca Prospera a napoly zvieraťa, napoly človeka Calibana reflektuje Búrku tanečník a choreograf Andrej Petrovič. Od roku 2007 člen prestížnej Akram Khan Company v Londýne. „Dominantným scénografickým prvkom je u mňa obrovský stôl. Stôl s ostrými líniami a pravými uhlami ako symbol ľudského umu, racionality. Priestor, kde človek jedáva, komunikuje, učí sa, kreslí, zabáva sa, rieši dilemy… Stôl je pre mňa symbolom našej spoločnosti,“ uviedol Andrej Petrovič.

Fascinujúce, ťažké aj nesmierne dôležité je pre Stanislavu Vlčekovú pozorovať, ako môže „súčasný pohyb“, s ktorým denne pracuje, prežívať v tele klasického tanečníka. „Ako sa s ním môže citlivo prepojiť či rešpektovať, a tak sa navzájom podporovať či ovplyvňovať,“ uviedla tanečnica, choreografka a tanečná pedagogička.

„Každá z postáv v hre má svoj vnútorný svet, svoj vnútorný konflikt, svoje ambície. Motív búrky je pre mňa meteorologickým stavom napätia medzi postavami v zložitejšom či jednoduchšom zmysle jej interpretácie. Búrka je prepätie, ktoré podmieňuje vybitie. Tak ako je to v prírode. Všetko sa tu tak opakuje ako postavy a ich väzby v staronovom shakespearovskom príbehu,“ dodala Stanislava Vlčeková.

Hudbu skomponoval Peter Zagar a režírujúci Jozef Vlk. Scénu navrhol Tom Ciller, autorkou kostýmov je Katarína Holková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #búrka #SND #William Shakespeare #Balet Slovenského národného divadla