Ako prišla na svet inscenácia Desatoro?
Treba sa vracať do minulosti a zistiť, v akom stave sme teraz. Túto sezónu v Činohre SND som nazval „sezóna hriechu“. Každé z predstavení, ktoré v jej priebehu vznikli, má v sebe zakódovaný ako základnú tému nejaký morálny poklesok – či už je to Madame Bovary, Karpatský thriller alebo Ilúzie. V každom sa hovorí o istom prestúpení morálky na rôznych úrovniach. Som rád, že na konci sezóny vznikol projekt Desatora. Mladí režiséri napísali minipríbehy na tému jednotlivých prikázaní, takže inscenácia je pokusom pomenovať morálne zásady očami ľudí 21. storočia.
Niektorí z režisérov už pre SND tvorili, prečo ste sa však zamerali len na mladých divadelníkov?
Zdá sa mi, že je podstatné, aby sme vedeli, ako mladí ľudia zmýšľajú. Či vôbec vidia zmysel morálky, čo im hovoria rôzne témy Desatora ešte v dnešnej dobe. S dramaturgom Danielom Majlingom sme vybrali režisérov a ani jeden z oslovených nepovedal nie.
Ich miniinscenácie sú žánrovo pestré – od pantomímy až po činohru.
Každý z divadelníkov išiel svojou cestou, takže vzniklo naozaj zvláštne spektrum. V niektorých inscenáciách cítiť silné duchovno, niekde iróniu, niekde zas nadhľad, niekde až takmer politický apel. Myslím, že každá z tých malých inscenácií má význam a zmysel.
Pri vstupe dostane divák orientačný plán. Prečo ste sa rozhodli previesť divákov aj doteraz pred nimi utajenými priestormi?
Toto predstavenie môže sledovať len 80 divákov, ktorí budú putovať útrobami divadla. Hrá sa napríklad na navážacej rampe kulís, v bývalej kuchyni či v priestore pri nákladnom výťahu, takže je to akýsi divadelný rituál. Niektoré prikázania dokonca uvidí len štyridsať ľudí, vtedy sa skupina rozdelí. Putovanie po divadle, ktoré trvá viac ako štyri hodiny, je aj náhradou za prechádzku pri Dunaji. Nahradí tak trochu „fitnesko“.
Ako vás privítali vo vydavateľstve Slovart a na Vysokej škole výtvarných umení, keď ste za nimi prišli s projektom Desatora?
Veľmi pozitívne, zaujalo ich to. Slovart oslovil desať autorov mladej a strednej generácie, ktorí napísali poviedky inšpirované Desatorom – teraz vyšli knižne a možno si ich zakúpiť aj pred predstavením. Nie sú to divadelné texty, tie vyšli v katalógu, ktorý SND vydalo k predstaveniu.
Neušli vám výtvarníci, ktorých otvorenie výstavy vo foyeri divadla bude súčasťou premiéry, trochu od témy?
Desatoro sa im zdalo málo spektakulárne. Zvolili si teda sedem smrteľných hriechov, ktoré sa im asi lepšie maľujú.
A čo film?
Mali sme desať režisérov, poslucháčov Vysokej školy múzických umení v Bratislave, z ktorých každý mal nakrútiť osemminútový film. Filmové Desatoro by tak malo osemdesiat minút. Nedostali však grant, takže táto časť projektu nevyšla. Vznikol však dokumentárny film o skúšobnom období divadelného projektu.
Prečo ste potrebovali dostať tému Desatora aj do viacerých druhov umenia?
Lebo mám pocit, že na tému morálky, ktorá nám v dnešnej dobe absolútne chýba, sa treba pýtať cez rôzne umelecké druhy. Veď možno tragédiou celej našej spoločnosti je absencia akejkoľvek morálky, je iba klamanie a podvádzanie. Úlohou umelca je zamerať sa aj týmto smerom.
