Recenzia: O drakoch, Lomidrevovi a princeznách

Hry pre deti Ľubomíra Feldeka – a posledná inscenácia v Činohre Slovenského národného divadla nie je výnimkou – majú vždy niečo spoločné. Nazvať sa to dá aj: výmyselníctvo.

10.06.2014 09:00
32 lomidrevo Foto:
Milan Ondrík (Lomidrevo) a Jana Kovalčiková (Ružovláska) v inscenácii Ako sa Lomidrevo stal kráľom, ktorá mala v sobotu a nedeľu premiéru v Slovenskom národnom divadle
debata

Taký je i Lomidrevo – klasický, ale aj iný: vykreslený ako neotesaný hrdina s veľkým srdcom a iba s veľkým šťastím, ktorým by sa možno nikto nechcel stať. Taký však nie je iba on, ale celý príbeh, navyše ladený divadelnou mágiou (réžiou) Ondreja Spišáka a Františka Liptáka (scénografia) do nespútanej rozprávkovo-láskavej a humornej sily, ktorej sa dá iba veľmi ťažko odolať.

Príbeh sa začína, prebieha i končí veľmi imaginatívne. Je postavený na snahe o neprestajné vytváranie pocitu rozprávkovosti, nadprirodzenosti a zázračnosti. Keď Lomidrevo buchne nohou, aj hory podskočia a Valibuk z Rováňa urobí Kriváň, Lomidrevovu valašku nezdvihnú ani dvaja kamaráti siláci Valivrch a Miesiželezo, keď rozkrúti budzogáň, tak všetko, čo má nohy, od sily vetra popadá atď.

Réžia na udržanie iluzívnosti využíva veľkú škálu prostriedkov – Lomidreva vidíme skočiť do diery za princeznami a vzápätí sa do nej spúšťa (dablér), v úvode rozprávkový vesmír/zem vzniká (aj spomaleným pohybom), ako aj svetelne trblietavý, hravý svet oživených objektov, zarmútení Lomidrevovi rodičia (skvelá Soňa Valentová-Hasprová) na list stromu píšu slovo synček, a to vďaka syčaniu a vlneniu sa hada, ktorý im tak pomôže „objaviť“ písmeno S a list potom spolu s vetrom (je pripojený na konci lanka na udici) za Lomidrevom spolu s nimi odfúknu aj deti. Mení sa tiež jedno rozprávkové prostredie za druhým a každé je na vysokej výtvarnej úrovni.

Osobitne treba oceniť nápad so stvárnením viacerých postáv jednou herečkou – Gabrielou Dzúrikovou. Jej „ľudovomýtická“ Kmotra, ktorá pomohla Lomidrevovi na svet, sa s veľkou ľahkosťou „menila“ na Škratu Loktibradu, Krčmára atď., pričom každej postave dala nezabudnuteľný hlas i pohyb. Rozprávka, ako je to tiež typické pre Feldeka, má aj rovinu pre dospelých. Je však kultivovaná a nepodlieha zaužívaným klišé, podobne ako zapájanie detí do akcií.

Rozprávka má ešte jednu rovinu, ktorá je obdobne ako ostatné hravá, vynaliezavá a rozprávkovo múdra zároveň. A to scénickú hudbu, ktorej základom sú ľudové piesne a dokonca aj pieseň na melódiu našej hymny. Postavy ich spievajú v dôvtipne vymyslených situáciách, teda tak, že obsah (známych) piesní korešponduje s hereckou akciou či konaním. Podčiarkuje znaky ich typov a piesňami aj ona prináša na javisko divadelný kumšt. Vysoko treba tiež ohodnotiť postavy drakov: sú vytvorené výtvarne nápadito a stvárňujú ich tanečníci pohybujúci sa a hovoriaci v „drakohrozivej“ choreografii.

Inscenácia má však aj malé „boliestky“. Platí napríklad daň za nie celkom kvalitné posadenie hlasu Milana Ondríka či daň typickú pre rozprávky: povinnosť odohrať časti s princípom trojitého opakovania (inscenácia tu skĺzala do realizmu). Lyrický, komický a magický princíp, ktoré sú v nej obsiahnuté, z nej však tvorí divadlo, na ktoré treba ísť.

Hodnotenie Pravdy: 4,5 / 5

Ľubomír Feldek: Ako sa Lomidrevo stal kráľom / réžia: Ondrej Spišák / scéna: František Lipták / kostýmy: Katarína Hollá / hudba: Daniel Heriban / hrajú: Milan Ondrík, Soňa Valentová-Hasprová, Dušan Tarageľ, Peter Brajerčík, Tomáš Vravník a ďalší / premiéra: 7. júna v Činohre SND Bratislava

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ľubomír Feldek #Lomidrevo