Na Slovensku sa Lovci perál objavili len raz (SND, 1928) a povedľa stálych návratov Carmen došlo aj k jedinému pokusu vzkriesiť jednoaktovku Djamileh. Bolo to v Banskej Bystrici roku 1969. Tam sa opäť rozhodli vybočiť z dramaturgického stereotypu a zariskovať Lovcami perál. Aby bol zámer dokonaný, vybrali sa v zahraničí síce nezriedkavou, u nás však neopozeranou cestou počítačových videoprojekcií v kombinácii so stroboskopickými efektmi.
Režisérka Andrea Hlinková navyše kľúč k výkladu našla v "dalíovskom“ surrealizme. Jeho postuláty šokovať a smerovať k absurdite nielenže naplnila, ale s výtvarníčkou Miriam Struhárovou občas neobratne predávkovala. Nápady upútali, kým boli nové. Ich nadužívaním (nehovoriac o ataku na zrak) a pri podcenenej osobnej réžii už zaváňali samoúčelnosťou.
Hudobné naštudovanie Igora Bullu išlo skôr po stope dramatických vlnení, viac sa sústredilo na opájanie sa šťavnatým orchestrálnym zvukom, ako na maľovanie romantického, zavše aj orientálneho koloritu. Zväčša na proscénium vysunutý zbor znel pomerne robustne.
Dielo je veľmi náročné pre trojicu protagonistov. Najlepšie sa darilo poľskej sopranistke Katarzyne Mackiewiczovej (Leila), ktorej suverénne znejúci hlas mal éterickú nehu aj dramatický náboj. Dušan Šimo ako Nadir len čiastočne odolával nástrahám vysokých tónov. Martin Popovič (Zurga) bol v tejto polohe silný, zato v stredoch a hĺbkach priveľa tápal intonačne i frázovaním.
Či pre neisté počasie, alebo skôr neúčinnosť scénografie za denného svetla (čo by postihlo celé 1. dejstvo), vedenie divadla v predstihu prenieslo premiéru do bystrickej Štátnej opery. Pôvodne mala otvárať opernú časť Zámockých hier zvolenských. Bystričania, priznajte! Je to inscenácia pre festival, alebo divadelnú prevádzku?
Hodnotenie Pravdy: 3/5
Georges Bizet: Lovci perál / dirigent: Igor Bulla / réžia: Andrea Hlinková / scéna: Miriam Struhárová / kostýmy: Boris Hanečka / premiéra v Štátnej opere Banská Bystrica 22.6.
