Eurokontext – vysoká hra so súčasnosťou

Na záver sezóny otvorilo Slovenské národné divadlo svoje dvere dokorán pre medzinárodných hostí. Od 6. júna do 24. júna usporiadalo pilotný ročník nového stredoeurópskeho divadelného festivalu Eurokontext, ktorý priniesol celé priehrštie inscenácií z oblasti činoherného, operného a tanečného divadla.

27.06.2014 07:00
Eurokontext Foto:
Eurokontext ponúkol aj Witkiewiczovu drámu Anonymné dielo.
debata

Hoci mal nový festival ešte stopy niektorých detských chorôb prvého roka, vcelku ho možno hodnotiť ako veľkú výzvu pre umeleckú pospolitosť, ale aj prínos zážitkovosti pre široké publikum. A podarilo sa mu stať sa provokujúcou platformou pre uvažovanie o divadle pre náročnejšieho diváka či divadelného špecialistu.

Umelecký riaditeľ Činohry SND Roman Polák, ktorý pripravil oficiálny program činohernej prehliadky z ôsmich inscenácií hosťujúcich divadiel zo Záhrebu, z Mariboru, Brna,  Prahy, Ostravy, Varšavy, Berlína, Budapešti, Ostravy, ale aj z Londýna, predložil divákom festivalu aj off program. Boli to inscenácie činohry našej prvej scény (o. i. Desatoro, Karpatský thriller, Láskavé bohyne, Ilúzie či Rechnitz), ale aj Potkany z DAB Nitra.

Zo zahraničných predstavení zaujali predovšetkým pražskí umelci s inscenáciou známej hry Elfriede Jelinek Čo sa stalo s Norou, keď opustila manžela; budapeštianska inscenácia aj u nás dobre známej režisérky Enikö Eszényi Tí, čo si balia kufre; brniansky Othello v interpretácii slovenského režiséra Rastislava Balleka v titulnej postave s hosťujúcim  Robertom Rothom (ktorý dnes patrí k najpozoruhod­nejším stredoeurópskym divadelným hercom), ale rovnako aj poľské divadlo z Varšavy so známou Witkiewiczovou drámou Anonymné dielo.

Táto inscenácia v réžii Jana Englerta, riaditeľa varšavského Národného divadla, si vyslúžila ovácie i za Witkacyho (autorov pseudonym) výzvu k ostražitosti. V zadnom pláne javiska sa v polotemnom otvore hompáľajú obesenci ako závažia hodín, ktoré tikajú čas historický aj čas náš. V otvore do našich pamätí kričia výzvu k veľkej bdelosti. Revolúcia požiera svojich ľudí, túto starú pravdu a víziu pekla amorálností (napokon také známe aj nám dnes) ponúkol Witkacy už v roku 1921.

Vyvrcholením činoherného maratónu bol Hamlet v londýnskej verzii Shakespearovho divadla Globe. Produkcia priniesla nenapodobiteľný rudimentárny herecký výraz a frenetický potlesk publika si zaslúžila bezo zvyšku. Bolo to dôstojné vyvrcholenie dvojtýždňových divadelných hodov. Činoherná časť Eurokontextu ponúkla široký rozptyl a všehochuť rôznorodosti nielen žánrovej, ale aj obsahovej. Od politicky vyhranených výpovedí, až po introspektívne spovede. Ostatnú sezónu nazval riaditeľ činohry Roman Polák sezónou rodiny a sezónou hriechu. Meditácie nad problémami rodiny a jej rôzne podoby, rovnako ako úvahy nad hriechom a hriešnosťou našich čias sa šéfovi činohry vydarili, ako o tom svedčí záujem publika aj dobré hodnotenie kritiky jeho opusov či menších diel z dielne jeho divadla.

Činohra v SND tak konečne dostáva novú sviežu tvár. Eurokontext bol nielen obohatením slovenského kultúrneho života, ale aj veľmi prínosným otvorením sa svetu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SND #divadelný festival #Eurokontext