Anna Polívková je cez otca Bolka Polívku už u nás známejšia a nikto sa nečuduje, že sa venuje klaunskému umeniu. U Marthy Issovej je to prekvapenie, lebo diváci na Slovensku ju poznajú skôr z filmov (Hanele, Deti noci, Tajnosti), kde hrala psychologicky vykreslené postavy. V roku 2010 upútala pozornosť aj klipom k voľbám v Česku – spolu s hercom Jiřím Mádlom a režisérom Petrom Zelenkom natočili výzvu k mladým voličom "Přemluv bábu a dědu, ať nevolí levici!“ Tento klip vzbudil vlnu polemiky.
Oveľa viac než politika svedčí Marthe Issovej nová rola komičky a klaunky. S Annou Polívkovou vytvorili originálnu dvojicu, ktorá sa vyjadruje špecifickými výrazovými prostriedkami. Na javisku excelujú, možno aj preto, že hru si samy napísali a nie je v nej nič umelé. Vzali si na mušku rôzne typické ľudské vlastnosti, ale aj súboje vo vzťahoch, rivalitu, márnivosť, pýchu a podobné prehrešky ľudskej duše. S iróniou – a najmä sebairóniou – ich na javisku pranierujú, ale tak, že je to zároveň krásne. Pracujú celým telom, no najmä tvárou, cez ktorú predvedú škálu pocitov, charakterov a príbehov. Sú majsterkami grimás.
Prvý výjazd do Bratislavy
Herečky Martha Issová a Anna Polívková skrátka vytvorili klaunovské duo, ktorým popierajú predsudok, že v tomto umení sa darí najmä mužom. S projektom Krásavice interkontinentálne – Arte et Marte (lat. Umením i bojom) po prvý raz vystúpili už v roku 2011 v pražskom divadle La Fabrika. Predstavenie hneď upútalo a s ukážkou z neho si klaunky pozval do televíznej Manéže aj Bolek Polívka.
Mnohí si myslia, že on je za celým projektom, že dcére nápad s Krásavicami vnukol, že herečkám pomáhal, ale opak je pravdou. Údajne ho čakali s hotovým predstavením, mal prísť ako čestný hosť, obe boli veľmi nervózne, čo povie, a on sa ani neobjavil, lebo nemal v ten večer čas. Potom, samozrejme, predstavenie videl, a bol prekvapený, čo dievčatá dokázali.
Predstavenie je natoľko "ženské“ a osobité, že ho mohli vymyslieť len ženy, a to ešte veľmi dobre zohraté, autorky, ktoré vychádzali z vlastných zážitkov. Anna a Martha majú totiž spoločnú študentskú minulosť a z tej sa dalo čerpať. Martha Issová nám trocha priblížila zákulisie fungovania dvojice. Pri príležitosti vystúpenia na bratislavskom festivale Cirkul'art sa nám zdôverila, že týchto predstavení s Annou zahrali už asi dvadsať: "Mali sme pauzu, ktorú spôsobilo moje tehotenstvo, takže ešte sme sa toho – a dúfam, že ani diváci – nenasýtili, stále je to pomerne svieže a čerstvé predstavenie. V Prahe hráme v divadle La Fabrika, Cirkul'art bolo naším vôbec prvým výjazdom za hranice divadla a hrať v šapito nás bavilo.“
Kedysi spolu bývali
Ich spolupráca má teda dávne korene. Anna a Martha sa poznali ešte skoro v detskom veku, spriatelili sa a veľmi si rozumeli. Už ich kontakt v tých časoch sa podobal na divadlo – vyvádzali spolu, veľa sa smiali a vymýšľali hlášky. Zaujímalo nás, či aj do tohto predstavenia sa dostali niektoré autentické výjavy z tých čias.
"Áno, zoznámila nás vtedy Aničkina sestra Kamila, ktorá je dnes tiež divadelníčka. Ja som mala trinásť, Anča pätnásť, z čoho jasne vyplýva, že Anča je staršia, a tak to aj zostalo. Všetko, čo sa v predstavení odohráva, sú veci prežité a poctivo preskúmané v praxi.“ Dievčatá neskôr spolu aj bývali. Anna hovorí, že jej mama neznášala dcérine neskoré nočné návraty zo študentských "mejdanov“, a tak jej radšej obstarala samostatný byt. Martha prišla do kamarátskeho podnájmu. Ako si spolu počínali? Ktorá bola poriadnejšia? Ktorá vie lepšie variť? Nežili príliš búrlivo? "My dve a búrlivo?“ pozastavuje sa Martha. "Ani trocha! Počínali sme si tam veľmi pekne, ja som varila, Anča upratovala, žili sme si v úplnom pokoji, a to, že ma na konci práve toho roku vyhodili zo školy, dodnes vôbec nechápem!“
Tvorba hádkou
V predstavení Krása interkontinentálna je všetko presne zohraté. Hra vyzerá prirodzene, ale zrejme si ju museli poriadne nacvičiť. V živote sú možné úlety, ale klaun musí byť asi disciplinovaný. Alebo je tam väčšia voľnosť než pri iných úlohách?
"Každý herec je unikát a potrebuje jedinečný prístup. To platí aj pre klaunov,“ vysvetľuje Martha. "My to máme v predstavení tak, že je pevne daná konštrukcia a pokiaľ sa jednej z nás vo chvíli, keď je to možné, zachce z nej vybočiť nejakou improvizáciou, tak to urobí. Pokiaľ sa to podarí a je to dobré, v predstavení to zostane, pokiaľ nie, pohádame sa kvôli tomu v šatni, v predstavení to zostane, a časom potom samo zmizne…“
Možno aj vďaka tejto tvorbe na pochode je predstavenie stále také. Je to zámerné obnovovanie alebo to prichádza samo? Nakoľko sa ich aktuálny život premieta na javisko? Sú tam aj momentálne zážitky a túžby herečiek? "Tak ako je život v pohybe, je v pohybe aj to, čím sa človek v tom živote zaoberá. Dvojnásobne to platí o autorských predstaveniach, ktoré bývajú osobné a teda sa môže autor – aktér vyrovnávať s aktuálnymi pocitmi.“
Na otázku, čo ich viac inšpiruje – pohoda, alebo keď sa povadia, Martha odpovedá, že oboje. Predstavenie vznikalo totiž zo všedného života a ten obsahuje to aj to. Kto vlastne prvý navrhol, aby so spontánnym projektom vyšli na javisko? "Predstavenie vznikalo od doby, čo sme sa zoznámili, až do premiéry na jar 2011. Prišli sme s tým naraz, a ak niekde Anča tvrdí, že to vymyslela ona, tak tára!“
Foto: Jan Malíř
Ide o smiech
Ako sme už spomenuli, Bolek Polívka im nepomáhal, ale iste pri tejto príležitosti zistili, či uznáva ženy komičky. Pomohol im aspoň morálnou podporou dámskeho klaunovského dua? "Dosť výdatne nám pomohol tým, že Anču splodil, čím sa však jeho vklad do predstavenia končí! Ale, samozrejme, že to, čím sa Bolek celý život zaoberá, bolo pre nás inšpirujúce. Či uznáva ženy komičky ako také, to neviem, ale som si istá, že uznáva svoju dcéru a jej kamarátky.“
V predstavení si každý divák nájde niečo aj o sebe, uvidí tam aj svoje zlé vlastnosti, škála výrazov a prejavov je veľmi pestrá. Mysleli to autorky naozaj aj ako pranier? Kritiku? "Nič nepranierujeme, len sa vysmievame! Samým sebe a všetkým možným našim vlastnostiam. Čím horšie, tým lepšie!“
Martha Issová má malú dcéru Františku (jej životným partnerom je režisér David Ondříček), hrá v divadle, vo filmoch a seriáloch. Zasiahla jej nová činnosť, klauniáda, do ostatnej tvorby? Prípadne do súkromia? "Všetko, čo človek robí, pokiaľ to robí naplno, ho musí nejako zasiahnuť. A toto bolo pre mňa zasiahnutie veľké, pretože to je prvé pevne stanovené predstavenie, pod ktorým som podpísaná aj autorsky. Do súkromia mi to nezasiahlo nijako – s Ančou sa kamarátim ďalej!“
V jednom rozhovore cituje Martha Issová Lasicu a Satinského, ktorí vraj tvrdia, že nemôže byť dobrá dvojica zo žien komičiek, lebo sa nechcú konfrontovať. Je to tak? "Žiadna žena nemôže prijať, že by bola škaredšia alebo hlúpejšia než tá druhá. To je pravda. My sme si tú tézu vzali za svoju, takže sme s tým počítali. Je však fakt, že pokiaľ je žena tvorivá a vedúca osobnosť, musí mať naozaj veľké sebavedomie.“ A nakoľko je sebavedomá sama Martha? Hrá sebavedomie alebo ho má? "Moje vedomie o sebe sa každú chvíľu mení. Niekedy mám pocit, že som úžasná, niekedy zasa, že som strašná a niekedy niečo medzi. A s Ančou podľa toho súťažím. Buď o to, ktorá je lepšia alebo ktorá je horšia. A asi aj o to medzi…“
Humor strieda s hororom
V čom je teda iné dámske komické duo oproti mužským dvojiciam? V čom je iný ženský humor? Je nežnejší? Hravejší? "Myslím si, že rozdiel je v pohlaví, v prsiach – no, to niekedy ani tak veľmi nie – ale, áno, niečo tu je: pokiaľ viem, muži väčšinou neotehotnejú, ako sa to stalo mne. To je pravda, to je rozdiel.“
Na čom práve Martha pracuje? Dosť sa píše o pripravovanom filme Sedem zhavranených bratov, ktorý nakrúca režisérka Alice Nellis. Martha tam hrá sestru havranov Bohdanku a tam asi komický rozmer svojho herectva neuplatní. To bude skôr balada. Ako teda teraz vyzerajú jej dni? "Okrem toho, že každý deň pracujem na tom, aby bola moja dcéra vyrovnaným a šťastným človekom, vrátila som sa – okrem Krásavíc – do dvoch predstavení v mojom domovskom Dejvickom divadle a točím rozprávku Sedem zhavranených bratov. Točíme aj na Slovensku. Táto rozprávka sa však cestou komiky naozaj neuberá, tam je skôr temnota, snímka by mala byť hororová…“
Zblížilo predstavenie Krásy interkontinentálnej život Marthy a Anny? Pomáhajú si mimo javiska? A najmä – zlepší im spoločné vystúpenie vždy náladu? "My sme si už boli veľmi blízke aj predtým. Chvíľu to pri skúšaní skôr vyzeralo, že nám spolupráca naše životy vzdiali, ale to sa našťastie nestalo. Moje tehotenstvo a pauza s ním spojená, nám, myslím, veľmi prospeli, takže keď Anču vidím, mám vždy dobrú náladu, obzvlášť potom pri hraní, na javisku. Od chvíle, čo sme sa zoznámili, sme si takéto niečo priali urobiť a ja som na nás pyšná, že sme to dokázali!“
Pozvanie do La Fabriky
V Prahe sa predstavenie hrá v zaujímavom objekte, ktorý tiež stojí za zmienku. La Fabrika je kultúrny priestor v pražských Holešoviciach, ktorý vznikol z dvoch spojených továrenských objektov postavených na počiatku dvadsiateho storočia. Je medzi ulicami Dělnická, Komunardov, Přístavná a vznikol podľa originálnych architektonických návrhov. Je to viacúčelový priestor, v ktorom sú koncerty, výstavy, premietajú sa filmy, hrá divadlo, sú tam workshopy, pťednášky, cirkusové vystúpenia, spoločenské akcie. V objekte účinkuje aj populárny divadelný súbor Cirk La Putyka. V La Fabrike hrá okrem Marthy Issovej a Anny Polívkovej aj Vojtěch Dyk, Jakub Prachař, Tatiana Vilhelmová a ďalšie hviezdy českého hereckého neba.
