Tentoraz si vystačil aj bez slávnej literárnej predlohy. S humorom a nadľhadom predstavuje civilizačné choroby a fóbie dneška. „Je ich neúrekom, ale v príbehoch, ktoré sa na javisku odohrávajú, sa zobrazia dve tradičné dnešné diagnózy. Jedna je syndróm vyhorenia, predstaviteľom tejto choroby je muž. Druhá má síce aj odborný názov, ale neviem ho. Žena snažiaca sa zaradiť do spoločnosti má strach mať dieťa. A keď ho má, tak sa bojí, že ju bude brzdiť. Tento typ problému rieši druhá hlavná hrdinka,“ povedal pre Pravdu Jakub Nvota.
Hrdinami tretieho príbehu je dvojica aktivistov. Ona a On zbierajú všetky dostupné i nedostupné informácie o klimatických zmenách i úzkostiach a s rozkošou im podliehajú. Stali sa ich potravou, konzumujú ich namiesto filmu, divadla či umenia vôbec. Zabalené do obalu možnej apokalypsy a zániku ich dráždia. Je to jediné znamenie, prezrádzajúce, že ešte stále žijú.
„Dvojica aktivistov v zásade žiadny problém nemá. Okrem toho, že sa zaoberajú všetkými možnými dnešnými problémami, týkajúcimi sa sveta, klímy a rôznymi teóriami, až v istom momente zistia, že tomu všetkému nerozumejú. A že ich to vlastne ani nebaví. Zistia však, že majú jeden druhého, že nie sú len aktivisti, ale ona je žena a on je muž a mohli by sa do seba aj zamilovať, keby chceli a nezaoberali sa namiesto toho hlúposťami,“ vysvetlil režisér a autor námetu.
Činohernému režisérovi zachutila spolupráca s tanečným divadlom. Netají, že ho baví. A čo objavil vo výrazových prostriedkoch tanca a pohybu? „Myslím, že pre každého činoherného režiséra je občas pôvabné stretnúť sa s možnosťou pracovať s pohybom a pri tom stavať inscenáciu akoby činoherne. Od literárnej predlohy cez rozbor postáv, situácií a do toho veľmi aktívne vstupujú tanečníci a jednotlivé emócie a situácie rozpracovávajú do tanečného pohybu. Vznikajú tak situácie, ktoré potom režisér s choreografom zoraďujú a vytvárajú z nich celok. Akoby sme po čítacích skúškach odhodili texty a herci by už sami vedeli na danú tému improvizovať a vymýšľať, čo je z času na čas sen každého tvorcu a každého režiséra,“ spomenul Jakub Nvota.
Obišiel sa bez choreografa. Ochrannú ruku a gesciu však nad projektom mala renomovaná choreografka a riaditeľka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková. Folkový ambient, tak charakterizoval Martin Geišberg hudbu, ktorou dotvoril príbehy. Scénu navrhol Jaroslav Daubrava, kostýmy Miroslav Daubrava. „Myslím si, že nás všetkých tvorivý proces bavil a obohacoval,“ dodal Jakub Nvota.
