Nejde iba o otázku, čo vybrať z ich vždy veľmi bohatého života, ale aj o otázku, ako ich spodobniť. Vybranú osobnosť by sme mali nielenže spoznať podľa ich najznámejších diel či životných peripetií, ale – v prípade divadelných inscenácií – i podľa ich pôvodného hereckého majstrovstva. Keďže Buster Keaton bol pôvodne divadelný komik (začínal vo vaudevillovej kočovnej spoločnosti svojho otca už ako 3-ročný), ide o otázku rekonštrukcie jeho hereckých snáh. V prípade pripomenutia si jeho filmového majstrovstva je situácia jednoduchšia, pretože je zachované vo filmoch.
Jeden Frigo, dvaja herci
Radošinci, režisér Ondrej Spišák a scenárista Stanislav Štepka, tento problém vyriešili veľmi divadelne. Bustera Keatona hrajú vždy dvaja herci – v mladšom veku je spodobený mladším hercom (Michal Kubovčík v alternácii s Ondrejom Kovaľom) a v staršom veku starším (Stanislav Štepka). Mladší je tým, ktorý nám sprostredkováva divadelné (ale aj filmové) herectvo, starší je iný. Spodobňuje jeho divadelnú, umeleckú i ľudskú citlivosť a v podaní Stanislava Štepku je, ako inak, čím si ako genius komikus loci.
Z divadelno-inscenačného hľadiska je tento princíp veľmi výhodný aj v tom, lebo akoby naraz máme možnosť vidieť Keatonov život v dvoch líniách. Na pomerne krátkej ploche sa teda "rýchlejšie“ dozvedáme o podstate jeho osobnosti. Samozrejme, nejde iba o to, že – sucho technicky povedané – mladší herec dokáže veľmi dobre napodobniť akrobatickú artistnosť skutočného Keatona a starší zas vyjadriť jeho vnútorný svet. Inscenácia priniesla určite aj vďaka tomu veľmi príjemný, povzbudzujúci a milý zážitok, v rámci ktorého sme síce prežili aj dramatické peripetie, napríklad okolo odchodu z otcovej spoločnosti či rozvodu s prvou manželkou, všetko však bolo stvárnené tak, aby vynikol práve Keatonov umelecký duch. A ten určite nebol iný, ako výsledný zážitok. Inak by bolo potrebné vzdať o to väčší hold Stanislavovi Štepkovi.
Milé, ľudské, povzbudzujúce
Scénografia, scénická hudba, kostýmy, choreografie – všetko výborne poslúžilo na to, aby dvojKeatonovci mohli predviesť svoju postavu vo všetkých jej základných znakoch a charakteristikách. Aby sme si ich výkony na javisku mohli porovnať s filmovým výkonom skutočného Keatona – veľká trampolína sa v závere zmenila na premietacie plátno s ukážkami z jeho grotesiek, piesne spolu s choreografiami pripomínali divadelnú atmosféru jeho hereckých začiatkov, kostýmy konkretizovali rôzne obdobia jeho života atď. Navyše – neodmysliteľní hudobníci na scéne a živý spev – to všetko prispelo k celkovému pozitívnemu zážitku.
Je veľa alebo málo ohodnotiť inscenáciu kategóriami ako príjemný, milý, ľudský, povzbudzujúci atď.? Pre mňa veľa, pretože som mala možnosť v pokojnej a divadelnej veľmi priaznivej atmosfére aj uvažovať. Nad pominuteľnosťou nielen slávy, ale aj o trápení, ktoré spôsobuje. Veď divadelný duch je taký – nakoniec vždy obrátený tvárou k človeku…
Hodnotenie Pravdy: 5/5
Stanislav Štepka: Sláva / texty piesní: Stanislav Štepka / hudba: Juraj Haško / scéna: Peter Čanecký / kostýmy: Katarína Hollá / dramaturgička Darina Abrahámová / choreografia: Eva Burdová / réžia: Ondrej Spišák / hrajú: Michal Kubovčík, Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Andrea Marek Martvoňová, Mojmír Caban a ďalší / premiéra: 28. a 29. novembra v Radošinskom naivnom divadle
