Boh rozpráva ústami opitých

Reklamný manažér, prostitútka, riaditeľ filmového festivalu, celkom obyčajné dievča, šéf pobočky veľkej banky... V jeden večer sa osudy ľudí rôznych profesií a rôzneho veku spoja. Niekoho podviedla manželka, iného zožiera rakovina. Všetci sú riadne pod parou. Alkohol odbúral ich vnútorné zábrany a do tváre sveta vykrikujú svoje bolesti a trýzne. Ale aj túžby po láske, po pravde, po niečom naozajstnom a veľmi intenzívnom.

06.12.2014 12:00
Opití, inscenácia Foto:
Erika Havasi, Ján Dobrík a Ivana Kubáčková (vzadu) v inscenácii Vyrypajevovej hry Opití, ktorú v slovenskej premiére uviedlo Mestské divadlo Žilina.
debata

Ich spovede sú trpko komické, no zároveň mrazivo úprimné. Aspoň v hre Ivana Vyrypajeva Opití. Text jedného z najvýraznejších a najzaujímavejších autorov súčasnej ruskej i medzinárodnej scény prenieslo na javisko Mestské divadlo Žilina. V piatok 5. decembra ho uviedlo v slovenskej premiére.

„Všetci protagonisti hry sú opití. Aj keď opití je slabé slovo, vlastne od začiatku do konca príbehu sú ožratí. Opitosť však autor nemyslel ako závislosť od alkoholu. Tvorí akúsi hmlu a rozväzuje hrdinom ústa, takže sa stretávame s príbehom rôznych právd a rôznych tráum. Ako pripomína Vyrypajev, ústami opitých prehovára Boh. V stave absolútnej opitosti stráca človek zábrany aj existenciálny kontext, teda zodpovednosť voči svojim činom aj voči tomu, čo hovorí a že ho za to bude niekto súdiť,“ povedal režisér Eduard Kudláč.

Mimochodom, inscenácia Vyrypajevovej hry Ilúzie, ktorú naštudoval v Slovenskom národnom divadle, mu na jeseň vyniesla nomináciu na DOSKY 2014. Po ďalšom texte vychyteného ruského divadelníka a filmára nesiahol programovo. Hľadal komédiu, nie však klasickú. Pátral preto v súčasných vodách a Opití sa mu zapáčili svojou nevšednosťou. „Je to titul na jednej strane veľmi hlboký a rieši najzásadnejšie otázky ľudskej existencie, na strane druhej môže byť práve kvôli komickým výstupom divácky atraktívny,“ vysvetlil režisér.

Už pri skúškach si uvedomil, že hrať potrundžených ľudí má svoje úskalia. „Opitosť so sebou prináša malátnosť a zlomenú artikuláciu a to sa v divadle rýchlo stáva nudným. Zvolili sme špecificky štylizovaný prejav,“ pokračoval Eduard Kudláč. Pomohla im pri tom scéna Evy Kudláčovej-Rácovej, ktorá zároveň navrhla aj kostýmy. Javisko pokrýva tridsať centimetrov vysoký matrac, v ktorom sa herci prepadávajú, takže im sťažuje chôdzu.

„Najtvrdším orieškom bolo opísať divákovi stav opitosti bez toho, aby sme sa pozerali na krčmové padania. A vyhnúť sa pátosu. Snažili sme sa v priznaniach postáv hľadať ich tragikomickosť,“ dodal režisér.

Inscenácia Vyrypajevovej hry Opití je odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka vo chvíli, keď sa cíti zraniteľne i božsky zároveň. Opojenie oslobodzuje myseľ, keďže množstvo skonzumovaného alkoholu mení ľudí na prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň na okamih sa dotknúť skutočnosti. <pe> <AF>Erika Havasi, Ján Dobrík a Ivana Kubáčková (vzadu) v inscenácii Vyrypajevovej hry Opití, ktorú v slovenskej premiére uviedlo Mestské divadlo Žilina. <PF>FOTO: EDUARD KUDLÁČ

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #divadelná premiéra #Opití