Kabaret je dnes až príliš aktuálny, vraví režisér Michal Náhlik

Ako si zachovať zdravý úsudok a rozoznať extrémizmus od riešenia problémov? Okrem iných aj túto otázku kladie muzikál Kabaret, ktorý má v piatok 16. a v sobotu 17. januára premiéru v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Režíruje ho Michal Náhlik.

16.01.2015 07:20
kabaret, inscenácia Foto:
Silvia Donová (Sally) a Matej Lacko (Cliff) v inscenácii muzikálu Kabaret, ktorá má premiéru v prešovskom Divadle Jonáša Záborského.

Páčil sa vám Kabaret, ktorý pred desiatimi rokmi režíroval v nitrianskom Divadle Andreja Bagara Jozef Bednárik?

Priznám sa, jeho predstavenie som nevidel. Ani košickú inscenáciu Kabaretu, ani žiadne zahraničné produkcie. Zámerne som sa im vyhýbal, aby ma neovplyvnilo, ako predlohu čítajú iní. Možno je to tvrdohlavosť, ale nemám rád kópie, preto sa bojím, že by som sa výkladmi iných nechal zlákať, ovplyvniť alebo ich skopíroval. Vždy sa toho snažím vyvarovať.

A slávny film, ktorý v roku 1972 nakrútil slávny Bob Fosse, ste videli?

Áno, ale už veľmi dávno. Ostal mi v pamäti len pocit z jeho atmosféry.

Ako sa rodila vaša inscenácia?

Vraciame sa k prvotnej verzii, ktorá mala na Broadwayi svetovú premiéru v roku 1966. Počas newyorských premiér autori niekoľkokrát libreto upravovali, až to bolo také „načačkané“. V Nitre bola premiéra poslednej úpravy libreta, my sme sa vrátili k pôvodnému textu, ktorým existencia Kabaretu odštartovala. Do inscenácie sme však vložili aj tri zásadné pesničky, ktoré boli dopísané k filmu: May be This Time, Money, Money a Mein Herr.

Prečo ste siahli práve po Kabarete?

Celú sezónu máme rámcovanú smutnými výročiami začiatku prvej aj druhej svetovej vojny a všetkých konfliktov, ktoré sa v ľudských mozgoch zrodili. Leitmotívom je: Nezabúdame! Mám pocit, že fanatické a dogmatické nešťastia, ktoré vznikli v minulom storočí, si musíme veľmi intenzívne pripomínať, aby sme sa ich dokázali vyvarovať. Ani vo sne nám nenapadlo, že budeme pred dnešok až príliš aktuálni. Mám na mysli udalosti v Paríži, ale aj všetky podoby extrémizmu na Slovensku.

V čom spočíva úprava, pod ktorú ste sa podpísali s Miriam Kičiňovou?

Obklopili sme sa všetkými dostupnými verziami i prekladmi a hľadali sme linky, ktoré sú pre nás v texte zaujímavé. Charaktery sú síce v prvotine načrtnuté, ale potrebovali sme ich niekde dokresliť. A sem-tam sme vybrali líniu, o ktorej sme mali pocit, že by v inscenácii mala byť.

Napríklad?

Bolo ich veľmi veľa. Dočisťovali sme napríklad charakter Cliffa. Hlavnej mužskej postavy, ktorá prechádza v príbehu najvýraznejším vývinom. V poviedkach a divadelnej hre je homosexuálom. V prvej verzii muzikálu z neho autori urobili bezpohlavného tvora, vo filme sa stal bisexuálom a v 80. rokoch z neho autori urobili homosexuála. My sme z neho pre zmenu urobili heterosexuála. Pre mnohé príbehové línie a hlavne pre linku Sally je to veľmi dôležitá postava, takže aby mala čo hrať.

Nebáli ste sa konfrontácie hercov s filmovými predstaviteľmi Lizou Minelli a Michaelom Yorkom?

Čaro Kabaretu je v tom, že ide skôr o činohru s pesničkami. Koniec koncov pre svetovú premiéru hľadala produkcia herečku, ktorá nevie dobre spievať, v presvedčení, že taká by Sally mala byť, hoci autori písali muzikál pre Lizu Minelli. Nechcem tým povedať, že my sme hľadali dobrú herečku so zlým spevom. Sme divadlo, ktoré má muzikálový presah a robíme muzikálové produkcie, s obsadením Kabaretu sme nemali problémy.

,,V našom Kabarete sa vraciame k prvotnej... Foto: archív MN
Michal Náhlik, režisér ,,V našom Kabarete sa vraciame k prvotnej verzii, ktorá mala na Broadwayi svetovú premiéru v roku 1966," vraví režisér Michal Náhlik.

Prečo jedine postavu Sally alternujú dve herečky: Silvia Donová a Stanislava Kašperová?

Jedna naša Sally je čerstvá mamička. Stanislava Kašperová v auguste porodila. Potrebovali sme sa poistiť, aby jej materské záležitosti neskomplikovali chod divadla. A aby sme mali istotu, že predstavenie môžeme odohrať podľa plánu.

Stretli ste sa pri príprave aj s niečím, čo vás prekvapilo?

Zaskočilo ma, že vo svetovej premiére hrala postavu Fräulein Schneider manželka Kurta Weila, ktorý v 20. a 30. rokoch zakladal nemecký kabaret. Nevidel som ju hrať, nemôžem oceniť výsledky, ale tá paralela je veľmi pôsobivá. Skôr som bol šokovaný a znechutený z dejín, z doby. Keď sme študovali Weimarskú republiku alebo čítali Hitlerove prejavy, z jeho slov a myšlienok ide hrôza.

Čo bolo najtvrdším orieškom?

Pre mňa to bola prvá veľká spolupráca so živým orchestrom na javisku. S inscenáciou sa spojil len dva týždne pred premiérou, dovtedy sa iba korepetovalo pri klavíri. Nevedel som odhadnúť, aký to bude mať zvuk, lesk, temporytmus. Priznám sa, že zo dňa na deň som fascinovanejší, pretože k swingovo-džezovým songom 30. rokov živá kapela veľmi pristane a dodáva inscenácii punc originality. Pre mňa ako režiséra je to nesmierny zážitok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #premiéra #kabaret #Divadlo Jonáša Záborského #Michal Náhlik